Určite nepreženiem, keď poviem, že s organizovaným zločinom sa v rôznych podobách stretáva väčšina ľudstva takpovediac každodenne. Zašiel by som ešte ďalej úvahou, že väčšina sa na ňom aj nejakým spôsobom podieľa, buď svojimi „sins of commission“ (buď na strane ponuky, alebo dopytu) alebo „sins of omission“ (svojou pasivitou a ľahostajnosťou). V mojej úvahe chcem vyzdvihnúť potrebu prevencie drôg a násilia a boja proti korupcií ako strategického a najúčinnejšieho nástroja pre dosiahnutie stabilnejšieho a bezpečnejšieho sveta.

Keď politikom a ich voličom naozaj záleží napríklad na ochrane životného prostredia, nemali by zostať len pri slávnostných predsavzatiach o znižovaní emisií a úvahách o nových daniach (ktoré sa dotknú hlavne chudobnejších a prichádzajú v čase spomaľovania hosp. rastu EÚ a pravdepodobnej recesie (40%) v USA), ale mali by ísť viac do hĺbky problému.

To isté sa dá povedať aj o „vojne proti terorizmu“. Koľkokrát sa v dennej tlači objaví skratka WMD (zbrane hromadného ničenia) a ako časť sa píše o proliferácii SLW(krátkych a ľahkých zbraní)? Nebol by náhodou boj proti drogám najochromujúcejšou zbraňou proti terorizmu? Nehovorím, že sa v tejto oblasti nič nerobí, ale ak sa robí, tak sa nedostatočne komunikuje. A hlavne chýba masívna verejná podpora prevencie drog a násilia, ktorá by po čase mohla dosiahnuť prah všeobecného vedomia, akému sa dnes teší „zelená revolúcia“ a vojna proti terorizmu.

Totiž aj ten najlepší systém (napríklad obchodovania s emis. povolenkami) sa dá zneužiť ak neexistujú účinné mechanizmy boja proti korupcií a jej odhaľovania a ochota verejnosti podieľať sa na ňom. Určite je ľahšie zostať pri podpore „sexy“ zelených áut a veterných turbín a naháňaní bradatých teroristov. Ale iná káva je pichnúť do osieho hniezda akým je všade-presakujúci „white collar crime“ alebo sa pozrieť kriticky do zrkadla a priznať si, že aj pirátske dvdéčko a iný nelegálny „tovar“ je súčasťou problému.

Od „vychytávok“ akým je bártrová výmena chránených juhoafrických mušiel (zázračný to liek na potenciu) priamo za metamfetamín (spolupraca gangov z JAR s čínskimi Triádami bez finančných transakcií), cez nezákonný výrub lesov, nelegálne skládky odpadu, krvavé diamanty, drogy, zbrane, trafficing až po tie nelegálne dvdéčka ( napr. v Číne 90% trhu) a nigeríjsky cyber-crime. A to je len to odpudivé podsvetie, za to zločiny bielych golierov sú nebezpečnejšie lebo sú sofistikovanejšie. Hlavne preto, že jediný motív je čo najväčší zisk za primerané riziko, bez „morální kocoviny“ a bez zábran. A ešte kvôli niečomu – „class bias“ (s majetnými zločincami sa jedná v rukavičkách), dostatkom prostriedkov na podplácanie a priamym napojením na politikov.

O tom ako súvisí obchod s drogami a org. zločin s terorizmom netreba veľa hovoriť. Predstavujú tzv. „soft security risks“ ktorým sa v odbornej verejnosti prikladá čoraz väčšia dôležitosť .

Zaujímavé je, ale zistenie (index vnímania korupcie CPI Transparency International), že najskorumpovanejšie štáty patria medzi najchudobnejšie. Rebríček v indexe korupcie vedú štáty ako Čad, Bangladéš, Haiti a Mjanmarsko.

Boj proti org. zločinu by vedel podnietiť väčšiu spoluprácu a dôveru v bezpečnostných otázkach medzi tak rozdielnými mocnosťami ako sú USA, Čína a Rusko. Keďže, každý z nich sa sám pasuje s týmto problémom a hrozbami terorizmu, ktoré sú s ním previazané.

(Táto problematika by mohla byť predmetom samostatného článku)

Ďalšia vychytávka – kauza kokaín v Bundestagu. Človek užívajúci kokaín tvorí v moči špecifickú látku. Odberom z kanalizácie ústiacej z Nemeckého spolkového parlamentu sa zistilo, že „niektorým poslancom to šlape“. Tu je možno kameň úrazu. Široké akceptovanie a užívanie omamných látok v spoločnosti. USA s mierou prevalencie užívania kokaínu 3% a Španielsko, ČR a VB s viac ako desiatimi percentami v užívaní marihuany. Pritom diskusia o prevencií by sa nemala stále točiť okolo zdravotných rizík (alebo ich absencií), ale malo by sa jasne odkomunikovať, že tento „produkt“ prináša vedlajšie účinky v podobe utrpenia a smrti miliónov ľudí po celom svete od miesta jeho výroby až po konečného spotrebiteľa.

Súčasná popularita hip-hopu a jeho kultúry najmä u mladších teenagerov situáciu len komplikuje. (Nie som zaťažený voči hiphopu, sám beatboxujem - youtube.com/jaksim). Taktiež portfólio mediálneho obsahu, ktoré je postavené na najmenšom spoločnom menovateli ľudských záujmov a potrieb – mantre : sex, humor, násilie. Štát by mal preto prevenciu drog a násilia proaktívne podporovať. Najlacnejší prostriedok – vyhlásenia, tlačové konferencie, zmena učebných osnov a podpora neziskoviek, ktoré sa tomu venujú. Nie programom s naivnými prednášateľmi, ale tými, čo sa zameriavajú na peer výchovu a sprostredkúvajú diskusie s abstinujúcimi narkomanmi, (alebo ich matkami).

Ďalšími, nákladnejšími nástrojmi by mohli byť cielené mediálne kampane (billboardy, spoty, virály) a inovatívnejšie motivujúce nástroje ako výrazne úľavy na daniach na zisk z reklamy a mediálneho (hudobného a vizuálneho) obsahu, ktorý rozširuje obzory v prevencií drog a násilia. (Opačný prístup by som nevolil, kvôli tomu, že by to obmedzovalo slobodu prejavu). Asi najsilnejším nástrojom v budúcnosti aj u nás bude samoregulácia a „peer presure“ firiem napr. v mediálnej branži vďaka koordinovaním CSR (Corporate-Social Responsibility) aktivitám a strachu o stratu iimidžu. (Čo sa dnes deje napr. v snahe firiem „ozelenieť“.) Ako príklad možno uviesť stiahnutie reklamy na tenisky Reebok s 50centom, ktorý ukazoval koľko krát ho postrelili, na nátlak matiek, čo prišli o synov vo vojne gangov.

Väčšia prevencia je účinnejšia a schodnejšia ako väčšia represia aj keď tá je tiež nevyhnutná. Prevencia má totiž pozitívny pákový efekt (hlavne keď dosiahne prah akceptácie). U represie je to naopak. Strata súkromia, ako dôležitej hodnoty v dôsledku väčšej kontroly zo strany štátu nad ním, je možno vec subjektívneho názoru. Ale objektívne sa dá konštatovať, že represia je neporovnateľne nákladnejšia a prináša viaceré riziká zneužitia penetráciou organizovaného zločinu do silových zložiek alebo zlyhaním ľudského faktoru. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko: kauzy „Heslo nbusr123“ a zverejnenie databáz mobilných operátorov nech sú nám poučením.

Podklady som čerpal, okrem iného, z publikácie ministerstva obrany Panoráma 2005-2006 a priebežného čítania Wall Street Journal.