Živnostník verzus systém

Autor: Jakub Šimek | 11.4.2011 o 23:13 | (upravené 11.4.2011 o 23:27) Karma článku: 16,62 | Prečítané:  10228x

Už som na tému reforiem, ktoré sa dotknú živnostníkov, napísal dva články a nechcem sa opakovať aj napriek tomu, že vládne návrhy sú čoraz absurdnejšie. Nebudem obhajovať Schutza ani kritizovať Miklošovu ad hominem odpoveď. Chcel by som skôr poukázať na celkový kontext a na faktory ako kvalita vzdelania, povaha práce, informačná revolúcia a korupcia, ktoré majú tiež vplyv na štátny rozpočet.  

Behaviorálny ekonóm Dan Ariely tvrdí, že podvádza väčšina ľudí, ale iba trochu. Teda niekto si ukradne pero, niekto zasa nevráti knižku alebo cestuje načierno. Slovenskí živnostníci, ktorí využívajú paušálne výdavky majú ale v tejto skupine zaujímavé postavenie a dovolil by som si tvrdiť, že podvádzajú vo vzťahu k štátu minimálne a odvádzajú štátu oveľa viac ako napríklad jednoosobové eseročky. Naopak politici a štátni úradníci sú v tejto charakteristike na opačnom konci, teda vedia, že musia pre stranícku kasu a svojich sponzorov získať čo najviac peňazí a v čo najkratšom čase. Napríklad New Yorker vo veľmi zaujímavom článku o potláčaní ruskej korupcie píše, že po zavedení protikorupčných opatrení Medvedevom a kvôli činnosti rôznych aktivistov, sa priemerný úplatok zvýšil na štvornásobok, kvôli zvýšenému riziku postihu a určitej panike na tomto „trhu". U nás sa niečo podobné prejavilo podpisovaním absurdných zmlúv po prehratých voľbách. Ale človeka zarazí pri sledovaní správ jedno - napríklad firma, čo okrádala štát na nelegálnom alkohole, ho teraz žaluje o desiatky miliónov eur a už dvakrát vyhrala aj za pomoci colníka, ktorý urobil chybu a následne sa zamestnal v prepojenej firme. Po tejto správe nasledovala iná správa - o návrhu pripoistenia kvôli odvráteniu kolapsu zdravotníctva. Počul som príbeh, ktorý v skratke vystihuje Slovensko. Je o policajtovi, ktorý bol po desiatich rokoch služby zhnusený z pomerov, korupcie a nečinnosti a tak sa stal dizajnérom. A jeho ide terajšia vláda ošklbať. Pointa je, že štát by sa mal starať o vládu zákona a vytváranie podmienok pre slobodné a spravodlivé podnikanie a tvorbu sociálneho kapitálu. Bez neho bude darmo zaťažovať živnostníkov: Ak neupchá diery v rozpočte a neodpojí parazitov ale iba znechutí voličov, výsledok bude negatívny politicky a aj rozpočtovo.

Rovnako, ako nemožno hádzať do jedného vreca šičku a top manažéra, tak ani živnostníci netvoria nejakú jednoliatu skupinu. Živnostníci majú nižšiu cenu práce, ale znášajú väčšie riziko. Je otázka, či má štát podporovať riziko. Ale ja by som to nazval skôr samostatnosťou a iniciatívou. Rozpočtový problém Slovenska je štrukturálny. Problémom je, že ľudia majú nízke platy a tvorí sa tu nízka pridaná hodnota práce. Medzinárodné korporácie dostanú dotáciu pomaly 40 tisíc eur na jedno pracovné miesto (viď Honeywell) a prevádzkujú tu montážne dielne. Prilákať zahraničné investície je lepšie ako nič, ale je to slepá cesta. Ako som písal v článku o Ficovych hodinkách, Slovensko by si malo zobrať príklad od Švajčiarska a vážiť si remeselníkov rovnako ako privátnych bankárov, lebo potrebuje oboch. Lenže my ideme opačnou cestou. Z nejakého dôvodu ľudia bažia po vysokoškolských tituloch z našich električkových škôl a potom končia na pozíciách, kde by stačila aj lepšia obchodná akadémia. Rovnako na Západe sa študuje odbor zubný technik na strednej, iba u nás od teraz iba na vysokej škole. Slovensko potrebuje viac ekonómie, matematiky, projektového a praktického vzdelávania na stredných školách a menej proforma magistrov. A viac angličtiny napríklad v televízii a menej dabingov a rozdiel na kvalite pracovnej sily by sa prejavil za generáciu.

Mnohí ľavičiari aj libertariáni vidia svet príliš naivne a nechápu, že moc je rozptýlená naprieč všetkými sektormi a posilnenie štátu a oslabenie korporácii alebo opačný prístup nikam nevedie. Dôležité je oslabiť vplyv rentierov, ktorí majú široký záber a nebojovať s veternými mlynmi. Napríklad odliv zisku korporácii za hranice by sa dal zvrátiť odstupňovanou degresívnou sadzbou dane, ktorá by bola rovnaká pre firmy aj fyzické osoby. Ďalšie zjednodušenie systému by nastalo zlúčením zdravotných odvodov a daní. No zároveň by mal štát zabezpečiť rovnakú príležitosť v podnikaní a nezvýhodňovať korporácie a oligopoly. Na ilustráciu uvediem dva extrémy. Napríklad Somálsko, kde je bezvládie, má minimálne 6 mobilných operátorov a najlacnejšie sadzby v Afrike. Tiež má mnohé funkcie štátu outsourcované v zahraničí. Opačný extrém predstavujú škandinávske krajiny, ktoré majú ale flexibilnejší zákonník práce a oveľa liberálnejší trh služieb. A Švajčiarsko má zasa najvyššie čisté mzdy v Európe a nepočul by som, že majú nejaké závažné rozpočtové problémy aj napriek tomu, že mnohé kantóny sú daňovými rajmi. Všetko je to o sociálnom kapitáli, teda v skratke o dôvere v inštitúcie a o dôvere medzi ľuďmi. Tu my ako postsocialistická krajina zaostávame a potrebujeme ľudí, ktorí idú s kožou na trh a bojujú proti systému korupcie a klientelizmu. Niekoho ako Capitão Nascimento, hlavnú postavu brazílskeho filmu o špeciálnych jednotkách BOPE zasahujúcich vo favelách v Rio de Janeiro. Po neúspešnej akcii bol Nascimiento „vykopnutý vyššie" kde zistil, že zločin zasahuje hlboko do štátneho aparátu a ničenie chudobných gangstrov len posilnilo politickú mafiu.

Trošku som od tých živnostníkov odbočil, tak to urobím ešte raz. Informačné technológie mali celosvetovo dlhodobo zmiešaný vplyv na trh práce a chod štátu. Vďaka nim je svet plochejší, transparentnejší a efektívnejší, ale zároveň IKT prispeli k dlhodobej stagnácii miezd a úbytku pracovných miest v mnohých odvetviach. Ide hlavne o nižšie kvalifikovanú pracovnú silu v bankách a korporáciach, administratívnych pracovníkov, účtovníčky a dokonca právnikov. Rovnako sa mnohé pozície dnes dajú ľahko outsourcovať napríklad do Indie a preto ani tzv. hard skills nie sú vždy zárukou úspechu a stabilného príjmu. Preto by štát mal strategicky podporovať tie odvetvia, ktoré sa outsourcovať nedajú, ako sú remeselníci, stavebníci, opravári a rôzni drobní podnikatelia. A ako som spomenul na príklade Švajčiarska, zároveň prilákať zahraničné investície, nie stimulmi, ale budovaním „značky Slovensko" a protikorupčnými  a systematickými reformami v oblastí daní a justície.

Preto by sme nemali zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkom, navyše keď podľa slov pána Mikloša „v novom systéme zaplatia SZČO na daniach a odvodoch menej ako pred reformou, rozdiel je asi 10 miliónov eur".  Ja som myslel, že cieľom bolo sanovať rozpočet, ale keď menej, tak dobre.  Aj keby to prinieslo do rozpočtu o 10 miliónov eur viac, tak načo sa na to máme skladať, keď ich potom aj tak vyhrá nejaká mafiánska firma v spore so štátom?

Pre doplnenie poviem, že som živnostníkom a využívam paušálne náklady a do minulého roku aj možnosť každý rok si zrušiť a znovu založiť živnosť, teda tak ako to radil terajší minister práce, pán Mihál. Zmeny sa ma asi dotknú, ale je mi to teraz osobne jedno, do ďalšieho marca je ešte ďaleko a potom sa rád poskladám na tohtoročné kauzy. Jedine, že by som si to rozmyslel a dovtedy založil cez net napríklad Limited spoločnosť vo Veľkej Británii a začal trochu optimalizovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?