Ak euroval, tak na štýl Sovereign Wealth Fund

Autor: Jakub Šimek | 4.10.2011 o 18:22 | (upravené 4.10.2011 o 18:30) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  1180x

Slovensko má jedinečnú možnosť formovať konečnú podobu eurovalu, a preto by sa verejná diskusia mala posunúť z otázky „áno/nie" do otázky „ako". Čína a krajiny Perzského zálivu budú ťažiť z výpredaja aktív krajín PIIGS, a preto by mal mať euroval skôr podobu ich štátnych investičných fondov a nákupy dlhopisov nechať radšej na ECB.

ECB masívne skupuje dlhopisy problémových krajín a správa sa podobne ako Fed v jeho programoch kvantitatívneho uvoľňovania, a preto nie je dôvod mať ďalší nástroj, ktorý priamo požičiava problémovým krajinám a obchádza tak trhy s dlhopismi. Hlavne, ak za pôžičky problémovým krajinám PIIGS ručí dlhopismi zdravších štátov.

Problém vysokého zadlženia krajín eurozóny je štrukturálny a dlhodobý. V súčasnosti EÚ aj USA ťažia čisto zo svojho imidžu, keby sme mali status rozvojových krajín, tak pri 80 percentnej úrovni štátneho dlhu voči HDP by sme boli do piatich rokov s veľkou pravdepodobnosťou v bankrote. Inými slovami, keby mala Argentína výšku zadlženia ako Belgicko, nikto by sa s ňou nebavil a bola by dávno v bankrote. Euro, ako spoločná mena, umožnilo krajinám eurozóny si dlhodobo lacnejšie požičiavať, ale s príchodom finančnej krízy v roku 2008 a po záchrane bánk, nastala tzv. „udalosť čiernej labute".  Teda finančné trhy sa zobudili do sveta, kde ani dlhopisy najväčších ekonomík sveta nie sú bezpečnými prístavmi. Ide o to, že od týchto AAA dlhopisov, ktoré sa považovali za bezrizikové, sa odvíjal výpočet cien iných aktív. Dnes sú niektoré blue chip spoločnosti (napr. ropné spoločnosti) a ich akcie alebo dlhopisy bezpečnejšie ako štátne dlhopisy krajín eurozóny, a teda celý systém oceňovania aktív sa narušil, a preto nestačí pokračovať v starej hre. Ani keby sme mali federálne ministerstvo financií EU na spôsob USA s jeho Treasuries, tak túto „čiernu ľabuť" neodoženieme.

Máme tri možnosti a najlepšie by bolo všetky ich skombinovať. Ak chceme euroval, tak tento by mal byť vytvorený na štýl ázijských štátnych investičných fondov (Sovereign Wealth Funds). Teda euroval by nemal nakupovať štátne dlhopisy, ale reálne aktíva, akými sú podiely v (polo)štátnych firmách krajín PIIGS alebo problémových bankách a napríklad koncesie, dlhodobé prenájmy alebo nákup pôdy a podobne. Výhodou týchto nákupov je, že dané štátne firmy ochránime pred ázijským kapitálom a vyťažíme z tejto „udalosti čiernej labute" tak, že za štátne dlhopisy nakúpime iné aktíva. To isté by mali robiť aj penzijné fondy a diverzifikovať svoje portfólia smerom od štátnych dlhopisov.

Druhá možnosť je vyrovnať nezmyselné rozdiely v daňovom zaťažení kapitálu a práce, ktoré zvýhodňujú kapitál. Ak by sme zaviedli degresívnu daň, ktorej sadzba je rovnaká pre prácu (kvôli stropom na odvody, ktoré sú len skrytou daňou) a zisky firiem a uzavreli diery v systéme, tak by sme zamedzili úniku kapitálu do daňových rajov. Napríklad USA má daňovú sadzbu firiem na úrovni 35%, ale napríklad Google vďaka tzv. „dvojitému írskemu a holandskému sendviču" dokáže túto sadzbu znížiť na 2,4%. Podobne postupujú mnohé nadnárodné spoločnosti.

Čo je ešte smutnejšie, tak napríklad ropné spoločnosti, ktoré majú reálne daňové zaťaženie niekde okolo 50% neplatia väčšinou v krajinách, kde majú domicil (Napr. ExxonMobile v USA) žiadne dane, alebo dokonca dostanú od štátu viac ako mu dajú. Teda prichádzame k tretej možnosti a ňou je liberalizácia a pokračovanie v budovaní spoločného trhu. Liberalizáciou trhov v EU by sa zvýšila celková konkurencia a štátne rozpočty by ňou len získali, lebo by prilákali do krajín EÚ nové firmy.

Keď už viac integrácie, tak nie na úrovni vlád a fiškálneho plánovania, ale na úrovni trhov. Rovnako netreba ani harmonizovať dane. Stačí prísť ako krajina s inováciami ako spoločná, ale degresívna sadzba pre firmy a domácnosti. Rovnako euroval by sa mal správať ako private equity alebo štátny investičný fond a skupovať reálne aktíva (nie pôžičky, ale podiely), inak ho trhy skôr či neskôr zničia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?