Jednoeurové eseročky potrebujú sociálny kapitál

Autor: Jakub Šimek | 21.1.2012 o 2:05 | (upravené 21.1.2012 o 2:54) Karma článku: 5,84 | Prečítané:  1339x

Slovensko bolo v roku 2011 v Global Competitiveness Index pred Rwandou a za Kolumbiou na 69. mieste a v Doing Business Index na 48. mieste, kde nás obe tieto krajiny predbehli. V oboch hodnoteniach sme sa minulý rok výraznejšie prepadli. Náš daňovo-odvodový systém je hodnotený ako 130. najlepší, hneď za Tanzániou. Krátko pred voľbami sa politici zviechajú v ťažkej morálnej opici a ich čiastkové riešenia a nápady, ako vylepšiť podnikateľské prostredie narážajú na všeobecnú skepsu. Možno by popri frázach o liberalizácii a debyrokratizácii mohli spomenúť aj náš najzávažnejší problém - chátrajúci sociálny kapitál a ponúknuť nejaké inovatívne nástroje na jeho obnovu.

Hneď po vysokom daňovo-odvodovom zaťažení sme v Doing Business 2012 najhoršie hodnotení v ochrane investorov (111. miesto) a v obtiažnosti pripojenia na elektrické rozvody (102. miesto). To vlastne vystihuje aj naše najväčšie problémy - predražený, skorumpovaný a neefektívny štát, nefunkčná justícia a silné oligopoly s predraženými službami. Politické strany prichádzajú do volieb s klasickým marketingom v zmysle „viac práce" alebo „sociálnych istôt", ale ich riešenia v tejto oblasti sú buď niekedy vágne (KDH), kozmetické (SDKÚ), príliš komplexné (SaS) alebo absentujúce (SMER).

Viaceré politické strany chcú predbehnúť Tanzániu tým, že zjednotia výber daní a odvodov a sľubujú, že ich nezvýšia. Podnikateľov chcú ochrániť čiernou listinou firiem - hriešnikov, ktorí zabudli niečo zverejniť. Liberalizácia a debyrokratizácia sú čarovné slovíčka podobne ako Singapur a mzdové koliesko. Digitalizácia Zbierky listín bude podobne, ako tomu bolo so zverejnením zmlúv na internete, asi najúčinnejším aj keď čiastkovým riešením. Vysvetlím prečo.

Chcem sa pristaviť pri myšlienke jednoeurových eseročiek, ktorý opatrne spomínajú niektoré strany vo svojich programoch a tiež bola súčasťou projektu Singapur. V ankete Podnikateľskej aliancie Slovenska tento návrh síce odmietlo 77% respondentov, ale ja ho považujem za dobrý nápad. Hlavne v kombinácii s nejakým inovatívnym prístupom k budovaniu sociálneho kapitálu. Ten sa dá definovať ako hodnota prameniaca zo vzťahov dôvery, spolupráce a úzkych spoločenských väzieb. Napríklad škandinávske krajiny sú na čele rebríčkov ako Doing Business práve vďaka nemu. Celý boj za liberalizáciu, znižovanie byrokracie a transparentnosť je v tomto zmysle druhoradý. Tvorbu sociálneho kapitálu by mal štát systematicky podporovať aj cez rozširovanie iniciatív v oblasti eGovernmentu a „otvorenej vlády" (viď dobrý článok). Čierna listina podnikateľov a ani excesy ako terajšia povinnosť napríklad dedka, ktorý dostane dotáciu na opravu chalupy - kultúrnej pamiatky, verejne obstarávať, tento problém nevyriešia.

Prečo sa ľudia boja jednoeurových eseročiek? Lebo sa domnievajú, že tie iba prehĺbia problém s nekalými podnikateľskými praktikami a zlou platobnou disciplínou. Ale aj dnes sa dá povinné základné imanie obísť cez pokladňu alebo čestným prehlásením. Preto by malo zmysel „jednoeurové spoločnosti" ponúknuť ako samostatnú kategóriu spojenú s nejakým inovatívnym riešením, rôznymi výhodami ale aj povinnosťami ako „opt-in" - teda dobrovoľnú možnosť. Napríklad by štát od zriaďovateľov takýchto spoločností mohol vyžadovať, aby všetky transakcie vo firme prebiehali bezhotovostne (cez bankové prevody a m-banking). A na oplátku by takýmto spoločnostiam poskytoval viacero výhod. Ako napríklad rýchle založenie a spravovanie cez ústredný portál (aj pre cudzincov) a nadštandardný servis v podobe možnosti úplnej elektronizácie celej byrokracie a rôznych užitočných nástrojov na podnikanie. Ďalšou pridanou hodnotou takéhoto portálu by boli interaktívne profily jednotlivých firiem a ich určitý rating (jeho výpočet je na diskusiu), ktorý by sa priebežne aktualizoval. Nešlo by teda len o register, ale o „sociálnu sieť firiem". Štát by na tejto inovácii mohol spolupracovať s bankami, ktoré by založenie a spravovanie jednoeurových spoločností mohli ponúkať ako produkt. Predstavujem si to tak, že všetky údaje vyplním online na štátnom portáli, kde si zvolím banku v ktorej si chcem založiť podnikateľský účet. Alebo to vyplním na webe danej banky. Následne ma bude banka kontaktovať a kuriér mi donesie predvyplnené tlačivá, obehá úrady a prinesie mi už kompletnú dokumentáciu. Všetka byrokracia sa rieši online na štátnom portáli, alebo na webe banky, ktoré sú spolu prepojené. Automaticky som upozornený na svoje povinnosti a ich blížiace sa termíny. Banka mi predvypočíta dane a iné záväzky. Mohla by tam byť aj možnosť vedenia účtovníctva priamo v jej cloude, alebo jednoduchý import potrebných údajov a ich následná analýza. Štát by takýmto firmám mohol poskytovať rôzne úľavy, ako napr. prvé tri roky daňových prázdnin alebo zdanenie až po vykázaní určitého zisku a možnosť zvolenia si daňových prázdnin každých 5 rokov. Firmy by mali záujem vykazovať zisk, lebo ten by bol jedným parametrom ktorý vstupuje do dvoch ratingov (od banky a od štátu). Banky by mohli ponúkať svoj vlastný rating a štát by mal vlastný jednotný rating.

Chápem, že povinnosť bezhotovostných transakcii môže viacerých pobúriť, ale zdôrazňujem, že by malo ísť iba o možnosť pri tomto type spoločností. Za zvýšenú transparentnosť by boli tieto firmy odmenené spomínanými benefitmi a štát by ušetril peniaze, lebo by to bol postupný proces a bol by tam istý efekt crowd-sourcingu (konateľ zruší sro a založí si túto novú spoločnosť a urobí teda časť elektronizácie za štát). Výlučne bezhotovostné transakcie umožnia vstup na náš trh novým malým bankám a tak sa zabezpečí väčšia konkurencia v poskytovaní „služieb spravovania" takýchto spoločností. Rovnako chápem, že nie každý biznis sa zaobíde bez hotovosti, ale ako model nám môže slúžiť napr. kenská M-Pesa od Safaricomu, ktorý bol priekopníkom v m-bankingu a dnes transakcie cez M-Pesa predstavujú 17% kenského HDP a mnoho Afričanov nepotrebuje účet v banke ani kreditky a vystačia si s mobilom. Na Západe je filozofia m-bankingu opačná (ide sa cez banky a obchádzajú sa operátori) a je to ešte hudba budúcnosti, ale ak by štát trochu chcel, mohol by ľahko umožniť kombináciu oboch modelov. Teda v skratke, v kaviarni by som zaplatil smskou, alebo ak mám ja kreditku a drobný podnikateľ smartphone, mohol by použiť mnoho aplikácii, napríklad Square.

Samozrejme tento nápad má určite veľa háčikov a nie je vôbec ucelený, je to len podnet do diskusie a snaha o niečo praktickejšie, ako bolo kaviarenské filozofovanie v mojom predchádzajúcom článku o „gorile v nás". Penta sa síce môže hrať s miliardami eur ale jej sociálny kapitál pri tom môže byť niekde okolo nuly. Ale správnou štátnou politikou a vďaka inovatívnemu prístupu môže aj malá firma získať motiváciu konať čo najčestnejšie. Slovensko by sa tak mohlo stať „transparentnejším daňovým rajom" a daňové raje by nevyužívali iba politici a ich mecenáši na prepieranie provízii.

Dnes som čítal citát, ktorý sa mi páčil:

„Great minds discuss ideas. Average minds discuss events. Small minds discuss people."     

Hádam aj u nás bude raz politika viac o ideách a menej o politikoch a ich kauzách.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?