Demonštrujme za lepšiu minulosť

Autor: Jakub Šimek | 31.1.2012 o 0:21 | (upravené 31.1.2012 o 0:45) Karma článku: 12,29 | Prečítané:  1609x

Protest proti skorumpovanej partokracii spája rôznych ľudí. Od ľavicových idealistov, pravicových pragmatikov až po oportunistov rôzneho razenia. Dôležité je ale vedieť, za čo demonštrujeme. Nie je to primárne za zmenu systému, ale za zmenu postojov a myslenia. V piatok budeme protestovať proti nám samotným a zasadíme sa za lepšiu minulosť.

Na internetových diskusiách sa začína objavovať čoraz viac trolov, ktorí volajú po násilí. Je pravdou, že každé oslobodenie sprevádza násilie, ale dôležitá je jeho podoba. Násilie na druhých je okamžitou prehrou a predstavuje slabosť charakteru a prejav frustrácie zo samého seba. Zamyslime sa, či nás niekto dokáže podviesť a zraniť viac, ako sa ničíme každodenne sami. Buď tým čo robíme, alebo naopak, tým čo sme urobiť mali, ale neurobili. Roky sme sa tvárili, že korupcia, mafia a oligarchia sa nás netýkajú a zmohli sme sa len na šomranie. Ľudom, ktorí kvôli boju proti týmto neduhom prišli o zamestnanie, zdravie a rodinu sme sa radšej oblúkom vyhli a nepodali sme im pomocnú ruku, keď ju najviac potrebovali. Preto v piatok protestujeme hlavne proti svojej lenivosti a strachu a činíme násilie na samých sebe tým, že v mraze podporujeme dobrú vec.

Útok myšlienkou

Prehnitý systém sa dokáže ubrániť útoku kameňov, ale pred inváziou dobre formulovaných myšlienok je bezmocný. Preto by sme sa mali vyvarovať  nič nehovoriacich abstraktných fráz o prehnitom systéme a skorumpovaných politikoch, ktorí zapredali túto krajinu. A prestať opakovať blbosti typu „nežná revolúcia nič neznamenala, mali sme tých komunistov radšej povešať". Stačí sa pozrieť na Rumunsko a človek pochopí, že tadiaľto cesta nikdy neviedla. Revolúcia nie je prelom, je to sústavné opakovanie začiatku. Každodenné prekonávanie svojej konformnej zóny. Lebo iba mimo nej dokážeme uchopiť slobodu, zmysel a krásu.  Len čo ustaneme a spohodlnieme, démon nudy, intríg a závisti sa vráti nazad a „business as usual" môže pokračovať. Ako som písal, keby sme tým gorilám nezávideli a neprijali ich videnie sveta, tak by ani neexistovali. Stačí si len predstaviť aký nudný musí byť ich život. Jediné, čo ich rozveseľuje je naša závisť. Preto dobre formulovaná a príťažlivo spracovaná myšlienka dokáže uderiť systému väčšiu ranu, než tisícky molotowových koktejlov.

Podpultový tovar

Áno všetky tie provízie, ktoré spomína spis Gorila nakoniec zaplatíme my a naše deti. Ešte väčší problém, ako chápadlá oligarchov na šachovnici verejného obstarávania a privatizácie, sú ich paprče, ktorými dávajú bodku za novelami zákonov. A takto regulujú trh v ich prospech a získavajú neskutočnú rentu. Preto tu máme najdrahších mobilných operátorov, najdrahšie energie, diaľnice, atď. A potom máme síce rovnú daň, ale daňovo-odvodový systém, ktorý nás radí až za Tanzániu. Áno treba odstrihnúť túto symbiózu veľkého biznisu a politikov a najlepšie sa to robí väčšou transparentnosťou a štatistikou - neustálym poukazovaním na to, že inde je to lacnejšie a kvalitnejšie.
Ale možno sa pri tomto spravodlivom rozhorčení môžeme zamyslieť nad tým, koľkokrát sme sa dnes predbehli v rade, zápche alebo reči. Koľko vecí sme vybavili po známosti a koľko ľudí sme ukrátili o ich spravodlivý podiel na tom spoločnom, alebo naopak na našej intímnej pozornosti, ktorú si zasluhujú. Tá potreba zmocniť sa niečoho na úkor niekoho je svojím spôsobom úbohá a v konečnom dôsledku nás iba zraňuje a znevažuje. Tie Gorily v opere sú len karikatúrou nás samotných. Sloboda sa nedá získať skratkou a ani pod rukou. Revolúcia by mala preto začať vo vnútri nás. A nikdy neskončiť. Ako parafrázuje Samuela Becketta Slavoj Žižek: „Try again. Fail again. But fail better."

Tom Nicholson na jednom z prvých (síce politických) protestov proti Gorile povedal hlbokú myšlienku: „ Veci verejné sú ako manželstvo. Ktoré je ťažká drina. Ak na ňom prestane jedna strana pracovať, tak to nemôže fungovať. Ľudia v roku '93 si mysleli, že to pôjde ľahko a o dvadsať rokov budeme na úrovni západných krajín, ale nestalo sa."

Preto dnes by sme nemali stratiť nádej a silu a demonštrovať za lepšiu minulosť. Za ľudí, ktorí bojovali za správnu vec, ale my sme ich opustili a nepodržali, keď to najviac potrebovali. Uprednostnili sme radšej ligotavé hračky, ktoré sa tak páčia malým opičkám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?