reklama

Keby som zakladal ľavicovú stranu ja

Dnes som videl na Facebooku jednu novú ľavicovú iniciatívu a pomyslel som si, že prvý apríl už bol. Tie skopírované komančovské reči ma zarazili. Ja nie som pravicový kritik z Menej štátu, lebo naivných libertariánov považujem za rovnakých zväzákov len s iným ideologickým softvérom. Ľavica dnes potrebuje hacknúť fungujúce kapitalistické riešenia a presadzovať a ochraňovať ľudskosť pred všade presakujúcou robotikou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Richard Sulík dnes na svojom blogu navrhol pravicovým stranám, aby sa spojili na spôsob SDK. Chápem, čo tým sleduje. Chce vymedziť SaS, ako jedinú liberálnu stranu. Lenže tým svojím populistickým euroskepticizmom si môže s krajnou pravicou len podať ruku. Dnes nestojíme proti mečiarizmu, a preto spájanie piatich subjektov do jedného má príliš vysoké transakčné náklady, aby to bola realistická myšlienka. Treba nájsť niečo viac „smart". Napríklad jednotnú webovú platformu, kde by vznikali inovatívne politické riešenia a bola by aktívne manažovaná moderátormi. Napríklad každá strana by si zvolila jednu nosnú tému a manažovala prichádzajúce inovatívne riešenia od analytikov a občanov spôsobom, ako to funguje napríklad v Collaboration Jam od IBM. Táto technológia je dosť drahá, ale dala by sa jednoducho napodobniť jej funkcionalita.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ok, ale dnes akože zakladám ľavicovú stranu, tak sa vrátim k mojim hlavným boom. Ich princíp je jednoduchý. Nájsť prienik, medzi politickou priechodnosťou a transformačným potenciálom. Objaviť chybu/príležitosť v systéme. Podobne ako pri hackovaní, sú najcennejšími chybami tzv. „zero day exploits" (niekedy stoja milióny dolárov ako pri RSA - Stuxnet). Nebudem sa zameriavať len na Slovensko, ale celkovo na globálnu ľavicu.


Moje body:

1. Zrušiť, alebo zdaniť diéty (cestovné náhrady). Znie to ako triviálna blbosť. Ale toto je oveľa priechodnejšie, ako globálne environmentálne dane, alebo boj proti daňovým rajom. Môj skromný nepodložený odhad je, že toto opatrenie by prinieslo viac environmentálneho úžitku a daňových výnosov, ako uhlíkové dane a boj proti daňovým rajom dokopy. Ak chcete vedieť aký veľký a pritom málo diskutovaný problém to je, tu o tom píšem po anglicky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Podporiť zakladanie Laozi inštitútov. (Mohli by sme konečne začať používať štandardný čínsky prepis pinyin, ktorý má ISO, preto nepíšem Lao-c'.). Zabudnite na Rusko s jeho protizápadným ťažením, to je len trollovanie. Čína roky buduje sieť Konfuciovych inštitútov ako súčasť ich soft power stratégie. Pritom vo veľkých korporáciach sa stávajú mainstreamom rôzne budhistické koncepty pretavené do manažérskej reči a populárnej psychológie s poznatkami z kognitívnych vied (mindfulness, micro-meditation, happiness officer...). Treba dodať, že toto je minimálne kontroverzné a slúži viac „kapitalistom", ktorí potrebujú mať zrelaxovaných pracovníkov, čo ťahajú dvanástky. Laozi je protiklad Konfucia a inšpirácia pre mnohých ľavičiarov a anarchistov. Čína potrebuje podobné delenia ako má Amerika v podobe republikánov a demokratov. A svet, ktorý sa prizerá nárastu jej postavenia tiež.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Treba zabudnúť na rast/výšku HDP ako jediný a hlavný indikátor bohatstva a vytvoriť komplexnejšie metriky. Len nie wellbeing a happiness. Naozaj nemôžeme stavať politiky na tom, že sa ľudí pýtame, či sú šťastní. Ja navrhujem v článku „Len nie Silicon Valley" napríklad meta-ranking krajín zložený z IHDI, RWB Press Freedom Index a CRIS.

4. Social Impact Sourcing, „micro-sourcing" práce do chudobných krajín a daňový raj pre sociálne podniky. O daňovom raji pre sociálne podniky som písal veľakrát, napríklad tu. Outsourcovanie časti práce mladým nezamestnaným ľudom doma, alebo v chudobných krajinách by malo najväčší účinok na odstraňovanie chudoby. Dnes sú ľudia na Západe často prepracovaní, čo má neblahé účinky napríklad na kreativitu a toľko omieľanú vedomostnú ekonomiku. Ak by im zamestnávateľ dovolil poslať desať alebo dvadsať percent ľahších pracovných úloh asistentovi, alebo asistentke napríklad v Keni, ktorého by zamestnanec aj mentoroval, tak by to bolo extrémne prospešné pre oboch. Mladý človek by získal referenciu a zamestnanca stál možno 100 eur, čo je vysoko nadpriemerná mzda za takýto úväzok v rozvojových krajinách. Ak môžu investori robiť menovú arbitráž a krátkodobo prelievať kapitál medzi krajinami, mali by aj pracujúci mať možnosť robiť to isté so svojou prácou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Hacknúť naratív. Asi nateraz posledný bod. Teda zmeniť politický rámec a príbeh určitého problému. Po anglicky sa to volá „advocacy", ale to je príliš široký pojem. Treba sa pozrieť na určitý problém úplne inak. Je to vlastne princíp ktorý som popísal v úvode. Uvediem vlastný príklad v bezpečnostnej oblasti, o ktorom som už písal:

„Jeden spôsob politického protestu, aký využívajú napríklad rôzni online aktivisti je hacknúť stránku. Alebo ju dočasne „obsadiť" a znefunkčniť cez napr. DDoS útok. Oveľa ničivejší krátkodobý dopad má riadený únik tajných informácii do médií (Assange, Snowden). Problém ale je, že tieto spôsoby sú z dlhodobého hľadiska niekedy kontraproduktívne. Lebo zvyšujú rozpočet na silové rezorty a živia rôzne mýty, frustráciu a extrémizmus. Zmena sa dá dosiahnuť iba „hacknutím politického naratívu a rámcovania" - teda posunom v rozmýšľaní elít a obyčajných ľudí. A následne konkrétnymi zmenami politík. Zastávam názor, že na terorizmus a organizovaný zločin by sme sa mali pozerať, ako na dve strany jednej mince. Podobne sa dá vnímať aj politický radikalizmus. Tento názor sa mi podarilo dostať do strategických odporúčaní pre NATO."

Možno sú moje politické body mimo, ale napíšte vaše nápady na politické inovácie v komentoch. To je asi moja pointa. Aj tie strategické odporúčania pre NATO organizoval bruselský think tank SDA a tvorili sa interaktívne cez už spomínanú technológiu IBM Collaboration Jam. Nejde o technológiu, ale o dizajn, ktorí ľudom dovolí tvoriť politiky. Možno raz naozaj na Slovensku „Internety budú tvoriť ústavu". Minimálne pár špecifických „smart" politík by mohli.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu