Rentieri a rytieri

Autor: Jakub Šimek | 5.4.2014 o 21:42 | (upravené 5.4.2014 o 22:12) Karma článku: 5,30 | Prečítané:  691x

Najprv chcem zablahoželať Oľge Pietruchovej a Jane Dubovcovej za ocenenie ich práce v oblasti ľudských práv. Je dôležité bojovať za slušnosť a rovnosť pred zákonom, aj napriek útokom hulvátov. V článku vysvetlím možno jediné pozitívum konšpiračných teórii, a čo majú spoločné s komunitou startupistov. Tiež chcem načrtnúť inteligentnejší spôsob zdaňovania oligopolov cez nové povinnosti a služby. Menej by sme sa mali zaujímať o to, či je niekto „morálny rytier" a viacej o to, kto je nemorálny rentier.

Biblia a Moleskine

Treba sa zastať práv menšín a slabších a rozširovať ich. Ale témy, ktoré sa týkajú jedného percenta, alebo úplne minimálneho počtu ľudí, by nemali cez kultúrne vojny zamorovať takto veľkú časť verejného priestoru a diskurzu. Je mi jedno, či sa nejaký politik označuje za rytiera, či má usporiadanú rodinu a či bol alebo nebol na Pochode za život alebo na Dúhovom pochode. Minule jedna dlhoročná kamarátka argumentovala pod mojim statusom, že gender mainstreaming ideológia je zhubná a deti v škôlke onedlho bude EÚ nabádať, aby masturbovali. Mňa zaujal ten názov ideológie. Nikto by nenazval ideológiu, ktorú chce pretláčať, nudným technickým „eurospíkom" ako gender mainstreaming. Toto označenie znamená len, že každé opatrenie by malo dbať na to, aby jedno pohlavie nebolo vylúčené, alebo znevýhodnené. Ak nejaký projekt podporuje napríklad lepšie vzdelávanie žiakov, tak by nemal vylučovať dievčatá, alebo naopak chlapcov. To je všetko. Podobne je to s tým dokumentom OSN, kde je zmienka o masturbácii. Ide len o to, aby učiteľky malé deti za to nekarhali a zbytočne netraumatizovali. Keďže dieťa si plne vyvinie abstraktné myslenie až niekedy od siedmeho roku života, asi ťažko pochopí morálne koncepty. Konšpiračné teórie vytrhujú technické a odborné koncepty a diskusie mimo kontext. Zavádzajú a zjednodušujú tak, aby vytvorili zdanie nejakého uceleného príbehu s jasným temným nepriateľom v pozadí. Ich jediný prínos vidím ako alternatívne vzdelávanie. Určite bez tohto kontextu temného sprisahania by si laik nikdy nezapamätal takéto odborné názvy ako mainstreaming. Podobne aj na komunitu startupov sa dá pozrieť ako na alternatívnu cestu ekonomického vzdelávania. Drvivá väčšina začínajúcich startupistov zlyhá a dnes aj tí, čo zaujmú nejakou aplikáciu sa stávajú väčšinou zamestnancami firmy, ktorá ju kúpi. Okrem internetových gigantov si za posledné roky pamätám z IPOs len minuloročný vstup firmy, čo vyrába Moleskine na Milánsku burzu. Tento taliansky výrobca zápisníkov vznikol v roku 1997 a nadviazal na malú francúzsku rodinnú firmu, ktorej zápisníky používal napríklad Ernest Hemingway. Na tomto príbehu postavila Moleskine silu svojej značky a po vstupe na burzu jej vtedajšia trhová hodnota dosiahla 626 miliónov dolárov. „Startup", ktorý predáva diáre.  Pekne ilustruje fakt, že najdôležitejší je príbeh, potom dizajn a technológia je druhoradá.

Chcem tým povedať, že obe alternatívne cesty vzdelávania - konšpiračné weby a komunita startupov majú veľké skryté náklady príležitosti.  Aj keď temný príbeh sprisahania, alebo vidina bleskového zbohatnutia cez tvorbu „apky na donášku pizze" je silný motivačný faktor ako získavať nové zručnosti a poznatky. Ale tieto cesty nie sú najefektívnejší spôsob, ako vzdelávať mládež. A v prípade konšpirácii je tu jasné nebezpečenstvo, ktoré sa už raz skončilo holokaustom. Je smutné, že dnes cirkev na konšpiráciách opäť parazituje. A nie len ona. Často sa aj ľavičiari nevedia rázne postaviť napríklad proti antisemitizmu.  Proti startupom nič nemám, len so závisťou sledujem túto scénu a prajem si, aby som mal viac času a silnejšiu vôľu. Len ich treba vnímať trochu triezvejšie, ako som písal v článku Len nie Silicon Valley.


Keňa je desať rokov popredu v mobilných technológiách

Keňa je asi desať rokov popredu v mobilných technológiách pred bohatými krajinami. Za všetko tu môžete platiť aj s lacným telefónom za 5 eur. Ak vaše dieťa blicuje, dostanete zo školy esemesku. A rovnako môžete dostať automaticky príspevok z poistenia, ak stanica na vašej farme nameria nezvyklé sucho. Alebo si objednať tovar a vyzvihnúť si ho v obchodíku, ktorý často nemá ani elektrinu. To je v krajine, kde žije skoro sedemdesiat percent ľudí pod ich národnou hranicou chudoby. Jeden Rakúšan pracujúci v telekomunikáciách vysvetľuje na TEDxVienna, prečo je zameranie sa na tvorbu mobilných aplikácii extrémne obmedzené.  V skratke preto, že aj najúspešnejšia aplikácia na iOS má v Rakúsku šancu zasiahnuť len 0,7% obyvateľov. V Keni zo 42 miliónov ľudí využíva denne mobilné platby M-Pesa od Safaricom 14 miliónov občanov. Od roku 2007. Jeho vysvetlenie je, že sme tak bohatí, že nevieme nájsť efektívne riešenia a iba sa hráme s mobilmi. Môj alternatívny pohľad mi našepkáva, že táto neschopnosť má niečo do činenia s lobingom bánk a fenoménom rentierstva (rent-seeking). V Keni malo bankový účet len malé percento ľudí, tak ani sila bánk nebola v politike tak citeľná. Rentierstvo v skratke využíva fakt, že ak ukradnete každý mesiac miliónom ľudí dve eurá, tak si to často ani nevšimnú. Ak majú chlieb, tak ich bavia hry. Napríklad kultúrne vojny. Problém je v tom, že okupácia politického diskurzu a celospoločenskej debaty témami, ktoré sa týkajú mizivého percenta (vôbec ak percenta) ľudí je veľmi kontraproduktívna. Drahá elektrina, mobilné služby, hypotéky, atď. sa týkajú skoro všetkých. Tu narážame na politických „rytierov", ktorí sú buď bezzubí voči rentierom, alebo s nimi priamo kolaborujú. Príkladov ako zrušené tendre na mobilných operátorov je neúrekom. A týkali sa všetkých vlád. Pamätáte si na nedávne zatknutie jedného českého kmotra aj za to, že každý mesiac dostával peniaze na účet v daňovom raji za predražené lístky pražskej MHD? Každý cestujúci sa mu skladal po dva haliere vždy, keď si kúpil „jízdenku". Rovnako funguje rentierstvo, alebo po anglicky rent-seeking. Aj keď nie až takto sureálne „krásne" a priamočiaro.


Rytier v skrini

Je mi sympatické, ak sa politik vyhlasuje za samuraja, rytiera, veriaceho a verného manžela. Ale zaujíma ma to asi tak, ako či je obsluhujúci v kebabárni dobrý moslim.  Ok, som tri roky rozvedený a nedodržujem „celibát". Už nejakých osem rokov nie som veriaci. Ale len málo mladých konzervatívcov si môže dnes povedať, že prvý bozk v živote dali svojej nastávajúcej manželke. V mladosti som často celé noci premodlil na balkóne alebo v detskej izbe. Teraz mnohé dni na balkóne fajčím pri pohári vína. Nikomu nemám potrebu o tom hovoriť. Celkovo o sebe moc nehovorím. Aj tieto predchádzajúce vety by som najradšej zmazal. To sú podľa mňa príliš vzácne a krehké veci na to, aby to napríklad politik vnášal do politického boja. Napísal som ich, aby aj konzervatívny čitateľ vedel, že mu rozumiem a rešpektujem ho, aj keď s ním dnes nesúhlasím.

Netvrdím, že hodnoty nemajú v politike čo robiť. Ale ak niekto presadzuje tému priamo dôležitú pre 10% občanov, alebo pre jedno percento občanov, tak by tomu mal venovať za svoje volebné obdobie adekvátny čas. Ak niekto považuje za vrchol svojej politickej kariéry ukotvenie manželstva dvoch rôznych pohlaví v ústave, alebo uzákonenie registrovaných partnerstiev, tak by sa mal zamyslieť, či náhodou nechcel byť radšej básnikom. Politik by mal aktívne tvoriť príbeh Slovenska (krajina vynálezcov?) a bojovať hlavne proti rentierstvu, ako najškodlivejšej forme systémovej korupcie. Tiež by mal myslieť v modeloch a zlepšovať systémový dizajn politík a ochraňovať práva každého človeka na slušný život. Preto napríklad ľavica musí prísť s inou agendou a posunúť sa z obmedzeného diskurzu „ľudských práv". Musí prioritizovať podľa toho, čo sa dá najskôr a najlacnejšie presadiť. A čo má najväčší potenciál pozitívne zmeniť krajinu. Ľudia a firmy každý mesiac platia za predražené a zlé verejné a súkromné služby, energie, účty za mobily a toto je systémová korupcia. Jej odstránenie by malo byť cieľom číslo jedna. Druhým by bola asi dlhodobá nezamestnanosť a sociálna situácia chudobných. Ochrana manželstva, či registrované partnerstvá sú v tejto perspektíve priorita číslo sto. Každý poslanec má právo presadzovať svoju tému, ale ak sa tá stane témou číslo jeden pre celú krajinu, tak by sme mali svoj prístup prehodnotiť.

 

Namiesto populistických jednorazových zdanení oligopolov treba začať myslieť koncepčnejšie. Ako zvýšiť konkurenciu a znížiť koncentráciu na rôznych trhoch a bojovať proti lobistickému tlaku? Napríklad bánk? Dnes tu nemáme tretinu obyvateľov, ktorí platia mobilmi (na rozdiel od chudobnej Kene). Aj preto, že tu máme po rokoch len troch mobilných operátorov a tí asi nemôžu ľahko získať bankovú licenciu. Drahé energie sú faktorom, ktorý nás popri sovietskom súdnictve najviac tlačí dole v rebríčkoch ako Doing Business. Popri aktívnom zvyšovaní konkurencie treba rozmýšľať, ako dodatočne zdaniť oligopoly formou „in-kind". Teda napríklad banky by mali povinnosť poskytovať službu tvorby predbežných daňových priznaní, a po odsúhlasení jedným klikom, by tieto za klienta poslali daňovému úradu a zaplatili daň. Toto je jeden príklad z milióna. Možno úplne zlý. Reformne naladení politici musia prísť so systémom, ako podnety na inovatívne politiky od občanov a analytikov efektívne a lacno zbierať a vyhodnocovať. Niečo ako „Gov 3.0" a návrh spoločnej online moderovanej platformy reformných strán, o ktorom som písal v minulom článku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?