Nepochopením tohto rozdielneho kontextu znevažujú komentátori a kritici Procházku samých seba. Média musia všemožne kontrolovať politikov. A aj tých začínajúcich. Len by sa mali opierať o lepšiu investigatívu a nerozdúchavať banálne naratívy. Matovičova story si zaslúži pozornosť iba bulváru. Ten človek nemá žiadnu substanciu a iba „troluje“ svojho politického súpera. Ide o pomerne malú sumu nesofistikovane vkladanú na tuzemský účet. A v tomto prípade môže ísť najviac o neporiadnosť v hektike predvolebného boja a nie o nejaký nekalý zámer. Matovičovo neustále operovanie s detektorom lži hraničí s psychickou poruchou a Procházka by túto hru mal odmietnuť radšej neskoro, než nikdy.
Predsa si pamätáme, ako sa financujú politické strany u nás. Cez viac alebo menej zložité schémy zahŕňajúce aj cudzie prvky v podobe schránkových firiem v Karibiku. Cez prepieranie úplatkov. Je to začarovaný kruh. Akoby v ňom mohol vyhrať iba „čestnejší“ oligarcha, ktorý hrá otvorene s vlastnými peniazmi a ide očistiť politiku, alebo skrytí kmotrovia, korí ťahajú za nitky tradičných politikov. Ťah Paliho Kapurkovej s brandovaním produktov v supermarketoch bol v tomto kontexte nadčasovým počinom. A aj tak ho média zvozili pod čiernu zem. Neviem, či tento problém vyriešia iba prísnejšie a lepšie zákony. Tie predsa nemôžu odčarovať Channel Islands, Cyprus a kreditiky z privátnych bánk.
Podľa mňa jediné schodné riešenie v krátkodobom horizonte je vytvorenie nového „politického trhu“. Nejakej crowdfundingovej platformy, cez ktorú by mohli financovať občania svojich kandidátov naprieč politickým spektrom. To by umožnilo ľavičiarovi podporiť napríklad Blahu, ale nie Fica. Liberál by mohol podporiť Poliačika, ale nie Sulíka, atď. Tým by sa rozšíril plochý „rebríček“ v podobe preferenčných hlasov o iné premenné a táto súťaž by mohla prebiehať nepretržite. Nie len pár mesiacov pred voľbami. Urobilo by to politiku viac robustnejšou a menej náchylnou na rozmary kmotrov.
Procházku som kritizoval v prezidentskej kampani pre jeho vlažný postoj ku Kiskovi v čase „keď išlo o všetko“. Teraz sa ho zastávam a nemyslím si, že ho táto „megakauza“ odpísala. Musí sa naučiť využívať pozitívny „spin“ a nasmerovať pozornosť na veľké „štátotvorné“ témy. Tu nejde o „jedinú možnosť populizmu“. Ten je založený na zjednodušených príbehoch a získavaní popularity za každú cenu. Teraz ide skôr o to nestratiť motiváciu a dlhodobejšiu víziu lepšieho Slovenska kvôli súčasnej „blbej nálade“. Lepšieho nie v zmysle rozdeľovania spoločnosti. Práve naopak – lepšieho v zmysle diškurzu „horší-lepší“, ako protikladu k „dobrý-zlý“, ktorý ma u nás už tak unavuje.
