Nebojme sa, dosahujeme pokrok aj napriek homeopatii, konšpiráciám, fašistom a Ficovi

Autor: Jakub Šimek | 11.6.2016 o 19:52 | (upravené 11.6.2016 o 22:14) Karma článku: 3,69 | Prečítané:  636x

Mnoho ľudí nevie naraz v hlave žonglovať s dvomi protichodnými príbehmi. Buď sa náš svet rúti do chaosu, alebo za chvíľu budú každého do práce rozvážať autonómne elektromobily skoro zadarmo. 

Odvážnejší z nás budú zakladať kolóniu na Marse. Ostatní budú ráno dochádzať z Košíc do Bratislavy hyperloopom. Cynik by dodal, že nezaočkovaní a tí, ktorí si vážne nákazlivé choroby liečia homeopatikami, by radšej mali v tom hyperloope sedieť oddelene. Realista zas, že nie je veľký dôvod vyvyšovať sa nad takýchto spolucestujúcich.

No vzostup Trumpa, KotleboKollára (a Sulíka?!) súvisí aj s tým, že kedysi sa na kalkulačkách nedali písať ohnivé statusy. Keď naši praotcovia utekali ako *mladí muži* pred hladom za oceán na začiatku minulého storočia, tak možno rovnako nenávideli inakosť, len to nevedeli vyjadriť písomne. Lebo mnohí boli negramotní. Dnes, aj keď sa zdá, že sa nad Európou zbiehajú čierne mraky a za chvíľu z nich bude liať lacná ruská vodka, natíska sa aj iný naratív.  Nie všeobecného úpadku, ale naopak pokroku, ktorý ale má svoje výkyvy. Umenie je potom dosiahnuť rovnováhu v prorokovaní (ne)žiadúcej budúcnosti. Francúzky filozof Jean-Pierre Dupuy to nazýva osvietený pesimizmus, alebo výstižnejšie po anglicky „enlightened doomsaying“. Zreteľnou artikuláciou urgentnej hrozby ľudí vyburcujeme z pasivity, no zároveň im dáme víziu, že hrozba sa dá spoločnými silami prekonať. Mechanizmus tvorenia želanej budúcnosti je zvláštnejší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. A dobre ho vystihuje slovo „bootstrapping“ z nemeckého románu o barónovi Munchausenovi, ktorý sa zo žumpy dostal tak, že ťahal šnúrky svojich topánok, a tým svoje nohy nahor. Znie to absurdne, ale praktická ukážka je napríklad príbeh Elona Muska a rast ceny akcií Tesla aj napriek tomu, že opakovane zlyháva v plnení stanovených cieľov.  

Ideológia rýchlych úspechov je prekonaná

Je síce veľmi smutné sledovať celebrity, ako propagujú homeopatiká alebo konšpiračné časopisy. A politikov, ktorí podkopávajú európske hodnoty, z koalície aj z opozície. Vidieť ako Aliancia za rodinu priamo propaguje sektárske zmýšľanie a necháva sa podporovať od kotlebovcov, alebo organizácii, ktoré sa niekedy nazývali sekty. Počuť premiéra rozprávať rovnako obmedzene o druhom najväčšom náboženstve. Sledovať thriller Kaliňák, ktorý pripomína hranie GTA a pozeranie House of Cards naraz.  V slovenskej verzii GTA, teda „veľkej zlodejine na aute“, by ste si mohli zvoliť ako postavu sedláka B, ktorý z Bugatti cez mobil posiela kešu politikovi K, alebo politika P, ktorý na jachte s chalanmi s vyžehlenými goliermi rozpráva o počasí a kurze eura. Lenže každá akcia plodí reakciu a váhy pokroku sa občas musia vychýliť aj trikrát, aby sme sa dostali o stupeň vyššie. Hegel tento proces nazýva dialektika. Netreba zabúdať, že Rusko malo v minulom desaťročí kamarátov ako Gerhard Schroder a Silvio Berlusconi. Šmejdi niekedy neokrádali len babky s hrncami, ale položili skoro celý finančný systém na kolená. To čo robia u nás homeopati, robila väčšina nekvalifikovaných lekárov v rozvojovom svete, ktorí, ako hovorí ekonómka Esther Duflo, skoro na všetko predpisovali paralen. Podobne len posledných pár rokov sa stupňuje diskusia o slabej replikovateľnosti vedeckých štúdii vo viacerých odboroch. Pointa absolútne nie je v tom, že "pravda je uprostred", alebo, že treba tolerovať alternatívne relativistické videnie sveta cez prizmu šamanov. No rovnako si netreba klamať a ignorovať fakt, že zábavkou týchto dní sa stali „flame wars“ na Facebooku, kde ľudí fascinuje náruživo nesúhlasiť s oponentmi a lamentovať nad tým, ako môžu byť až tak sprostí.   

Pointa je v tom, že pokrok sa dá dosiahnuť len cez podobný boj, ktorý zároveň rozdeľuje a zároveň spája. Je to zároveň boj o príbeh pokroku verzus naratív chaosu a úpadku. Možno sa zdá, že Európa upadá, no zároveň tu má viacero miest dávno väčší inovačný výkon a potenciál než v USA. Prvý je Londýn, tretia Viedeň. Nie je to len boj veda verzus paveda, ale aj boj o zmenu systému akým sa financuje veda. A boj o to, aby štát a EÚ začali masívne a liberálne financovať základný výskum. V skratke je to boj proti ideológii "moon shots" a "quick wins" a rýchlym úspechom. Je to boj proti senzačným emotívnym príbehom, aký mal startup Theranos s ich prevratným spôsobom testovania krvi od zakladateľky, ktorá namiesto dokončenia školy, riešila PR cvičenia v štýle  Steva Jobsa. Je to viac boj za pokornejšiu kultúru Bostonu a MIT, a menej za spin-doctoring zo Silicon Valley.

Údolie sĺz sa dá preskočiť hľadaním nových rozmerov

V tomto boji netreba popri Rusku zabúdať na slepé body - teda "unknown unknowns". Alebo skôr za nepriznané "unknown knowns" - Čína nehrá detinskú hru „mačo“ konfrontácie ako Rusko, skôr má stratégiu „tichá voda brehy myje“. Verejnosti a mnohým politikom chutí "čínska medicína" viac ako ruské anti-vax - krokodyl - nočný vlk - savo, ale môže mať tiež nežiadúce účinky. Rusko si namiesto ťažšej a pomalšej cesty približovania sa k západu zvolilo jeho trollovanie a zastrašovanie svojich inak prirodzených priateľov.  Aj slabší súper dokáže poraziť silnejšieho, ak otvorí nové „fronty“ na ktorých ho prečísli. V teórii hier sa to nazýva stratégia plukovníka Blotta. Môže na to využiť aj inak legitímne ciele ako boj proti skorumpovaným politikom a oligarchom, dohody TTIP, farma loby a morálnemu úpadku, atď. No Rusko si dostatočne neuvedomuje, že podobnú hru proti nemu môže hrať aj Čína a zbytočne sa oslabuje. Ako napísal Juraj Mesík: Fico sníva o širokorozchodnej železnici a pritom paradoxne vraj Číňania idú do Ruska stavať štandardnú železnicu.

 Európa sa musí brániť proti konšpiráciám a propagande, no zároveň si musí definovať vlastnú víziu pre saba a svet. USA majú americký sen o individuálnom úspechu, ktorý sa snažia oživiť cez fatamorgánu startupov. Rusko básni o svojom posolstve priniesť duchovnú obrodu. Čína nedávno definovala svoj čínsky sen ako kolektívny harmonický vzostup a udržateľný rozvoj. Podľa mňa je Európa popredu v tom, že vôbec uvažovať v rámci sna nepotrebuje. Ona ho žije. Aj v Japonsku sa nájde početná komunita fanúšikov Severnej Kórei, podobne ako u nás bolo donedávna mnoho fanúšikov Fidela Castra a Huga Cháveza. Alebo Tatcherovej a Reagana. Dnes na Miletičke predávajú tričká s Putinom a väčšinu ľudí ani nevie kto to je Xi Jinping, ani ako sa to číta a píše, kvôli slovenskej skomolenine. Je dôležité mať obľúbenú celebritu, príbeh a sen, ale čert je v detailoch a hlavný problém v jeho „exekúcii“. EÚ nemusí mať sen, ale mohla by sa viac inšpirovať prístupmi ako Lean Startup, alebo hodnota za peniaze a testovať, či spôsob, akým vykonáva svoje politiky a prerozdeľuje eurofondy je ten najefektívnejší. Ako zefektívniť a liberalizovať obrovské prostriedky, ktoré dáva na výskum a inovácie tak, aby sa dostali napríklad učiteľom na východnom Slovensku bez zbytočných prekážok, medzičlánkov a „úzkych hrdiel.“

Slovensko nemusí byť Fínsko ani Singapur, stačí, aby bolo trochu lepšie Slovensko

Fínsko prerazilo do sveta tým že otvorilo nové fronty – Nokia ovládla na istý čas svet mobilov a prerazila vtedy v novom sektore. Ich know-how efektívneho školstva preslávil krajinu aj jej expertov. Pred pár rokmi si Fíni zvolili ako strategickú oblasť čisté technológie, kde by chceli vytvoriť novú Nokiu, no to je oveľa ťažšie. V súčasnosti majú ekonomickú krízu, lebo sú silno previazaní na Rusko. Vo svete sa síce preslávili cez hru Angry Birds, ale podobné startupy Nokiu nenahradia. Podobne ako Skype neurobil z Estónska Ameriku. Zlepšovať spoločnosť sa nedá bez osvietených politikov, ktorí svoju víziu vedia dobre komunikovať občanom a svetu. Len inovatívne firmy nestačia. Podobne je to aj s brandingom krajiny Good Idea Slovakia. V ekonomickom výkone sme na 39. mieste. V sociálnom pokroku, ktorý za tento ekonomický výkon vieme dodať, sme na 25. mieste na svete. Čína aj Rusko sú hlboko pod nami. Rusko je medzi Moldavskom a Venezuelou. My sme medzi Uruguajom a Čile. Teda už teraz sme bližšie k ideálom poslanca Blahu, než jeho miláčikovia Venezuela a Rusko. INESS v najnovšej kampani chce, aby sme sa v rebríčku  Doing Business dostali do prvej dvadsiatky. Teraz sme na 29. mieste. No Macedónsko je napríklad dvanáste. Pre mňa je to príliš slabá vízia. Radšej by som sa dostal v Social Progress Index do prvej pätnástky. Rebríčky vnímania korupcie a konkurencieschopnosti ako napríklad tie od WEF sú často ovplyvnené „blbou náladou“. A paradoxne táto blbá nálada môže spôsobiť, že v niektorých inováciach v transparentnosti, ako zverejňovanie účtovných závierok, sme svetová špička. Čo zasa špirálovito môže zhoršiť náladu. V skratke mechanizmus „enlightened doomsaying“ zafungoval, ale nevieme „ako sa vytiahnuť zo žumpy za vlastné topánky“ a pritiahnuť tak svetlú bodúcnosť  – „bootstrapping the desired future“. Svetlom na konci tunela tu zatiaľ je len prezident Kiska, ktorý vie rázne odsúdiť korupciu a konšpirácie, no zároveň ponúka aj víziu lepšej spoločnosti. Nie len víziu „I like to see the world burn“ od Jokera Matoviča.         

Nikdy by sme sa nemali uspokojiť so zjednodušujúcim naratívom „my verzus oni“ a rozprávkou o dobre a zle z detstva. Podobne ako zlo, aj dobro a altruizmus je škála. A pri boji so zlom, by sme mali ísť na tejto škále vyššie, nie nižšie. No občasným poklesom na tejto sínusoide sa nevyhneme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?