Nedávno som písal o menej diskutovaných príčinách súčasnej hospodárskej krízy. Príliš veľa lacných peňazí tvorí zákonite zlé investičné rozhodnutia, plytvanie a trhové bubliny. Teda čínske úspory a obrovské devízové rezervy sú jednou z hlavných príčin súčasnej krízy. Podľa výskumu, ktorý citoval The Economist vo svojej výbornej špeciálnej správe o dopadoch krízy, zodpovedá za polovicu vytvorených úspor v Číne v posledných dvoch desaťročiach práve konkurencia na „trhu manželstiev" spôsobená politikou jedného dieťaťa. Výsledok tejto politiky sú „chýbajúce ženy" a ide preto o excelentný príklad efektu motýlích krídiel. V Šanghaji býva jednou z prvých otázok pred prvým rande koľko štvorcových metrov má byt, ktorý daný muž vlastní. Na presadenie sa na tomto trhu, musí muž excelovať na iných trhoch, ktoré sú regulované často nevyspytateľne a netransparentne a tu na rad prichádza korupcia(na Slovensku je to podobné). Čína je najrýchlejšie rastúci trh pre firmy produkujúce luxus ako LVHM a odhaduje sa, že až tretina objemu predaja luxusných výrobkov slúži na podplácanie miestnych úradníkov. Opisujem to vo svojom blog poste o Ficových hodinkách, kde tvrdím, že švajčiarske hodinky za dvadsať tisíc eur nie sú len „buržoázny fetiš" ale aj „ideálny výrobok proletariátu". Len to by sme museli byť vo Švajčiarsku a nie tu na Slovensku.
Naše súdnictvo je asi tak efektívne a nezávislé ako to čínske a kauza Františkáni zaváňa prednovembrovým spôsobom boja proti vnútornému nepriateľovi. Čínske súdnictvo má tiež zaujímavé prvky ako možnosť petícii za zmiernenie trestov pre ľudí, ktorí zabili lokálnych skorumpovaných despotov. Keďže svet zajtrajška sa bude podobať asi viac na dnešnú Čínu ako na včerajšie USA v podaní Hollywoodu, máme sa čo učiť :). Diskusia pod Baťovím článkom bola v značnej časti o tom, či a ako obmedziť štát. Možno naivné libertariánske vízie na jednej strane a Baťov pragmatizmus a snaha o zefektívnenie inštitúcii na druhej. Baťo tvrdí, že korupcia sa dá eliminovať opatreniami ako e-government, ale jej miera je taká, že sa stala celospoločenským problémom a sme za ňu zodpovední všetci. Dalo by sa nájsť aj pragmatické riešenie obmedzenia štátu v duchu libertariánstva a to zmenou ústavy a prvkami ako možnosť referenda o výške daní, ako je to vo Švajčiarsku, alebo monetizovaním výkonu moci, ako som o tom už písal.
Moje vyššie napísané riadky v podstate používali Baťov jazyk, ktorý je uväznený v diskurze Univerzity. Na opísanie našej smutnej reality Baťo používa vedecké termíny, ako väzňova dilema, meranie miery korupcie, teória hier, čierny pasažier, teória verejnej voľby, rôzne indexy, atď. Ten moralizátorský rozmer sa prejavuje v expresívnejších výrazoch ako gauneri, kšefty, nehorázne...
Hríbov slovník používa viac filozofie a teológie a operuje v rámci diskurzu Majstra. Teda on podvedome vie, že jeho „poslaním je byť prorokom, ktorý rozsieva slovo Božie". Preto keď bol Pod lampou nedávno Fico, v podstate sa stretli dvaja Majstri, cez ktorých „prúdi pravda do sveta". Aj keď elita a média už dávno operujú jazykom Univerzity, v človeku je hlboko zakorenená potreba počúvať rady Majstra. Najlepšie tento rozpor zosobňuje pozícia lekára. Lekár, ako veľmi vzdelaný človek nám síce môže povedať presný priebeh a príčinu choroby, no my od neho chceme počuť, že nás vylieči a že „bude dobre". Fico vie presvedčivo povedať, že „bude dobre a on pomôže", a preto vyhráva u más. Preto Eugen Jurzyca potrebuje byť okrem experta aj človekom, ktorý masy presvedčí, že „bude dobre a on im pomôže", aby mal u nich úspech.
Človeku, ktorý operuje v diskurze Majstra, dokážeme v priemere ľahšie prepáčiť „drobné prehrešky" ako napr. korupciu. Čo sú tie oproti nádeji, že nás „dovedie do zasľúbenej zeme". Takýto človek používa tautologický, abstraktný a metafyzický slovník, aby premohol nepriateľa. Presne podľa vtipu o odpovedi ruského komunistu na otázku, prečo sa má lepšie americký robotník ako ten ruský. (Ale Američania zabíjajú černochov.). Je vtipné, že rovnako argumentujú doteraz. Napríklad Fidel Castro napísal, že Obamovi sa nepodarí naplniť jeho ambiciózne plány, lebo Američania sú rasisti. No mohol by sa skôr pozrieť do zrkadla a napísať koľko s početnej kubánskej černošskej menšiny je v kubánskej administratíve. Hugo a Fidel sú asi Ficove vzory, z ktorými sa emočne stotožňuje. Najlepší spôsob ako Fica strápniť je preto nehľadať podobnosť z takýmito diktátormi, ale práve rozdiely. Oni bojovali ako obyčajní, chudobní ľudia za ideály nejakej revolúcie, ktorá sa zvrhla/zvrháva na diktatúru. Fico robí od začiatku prostitútku eštebáckym sponzorom a nadnárodnému organizovanému zločinu.
Veľmi ma pobavila geniálna relácia na tv.sme.sk - Úplne pre ateistov. Samo Trnka jazykovou hrou za použitia čisto marketingových a ekonomických termínov popisuje svetové náboženstvá. Je to viac ako geniálne, lebo veriaci používajú vo svojej zacyklenej teológii/tautológii výlučne termíny ktorým rozumejú iba oni a ateistom sú cudzie. Veriacich spája práve to, že im nerozumejú úplne a to vytvára istú auru mysiky. Tá sa rozplynie, keď použijeme jazyk ekonóma. Identicky ale obrátene sa dá postupovať v prípade popisu korporátneho kapitalizmu, v rámci ktorého pozorujeme aj jav korupcie, tak že ho opíšeme jazykom teológie/filozofie. Podobne postupujú napríklad teológ Milbank a filozof Žižek. Je príznačné pre túto postpolitickú dobu, že slovo „kapitalizmus" sa nepoužíva, alebo sa spomenie iba s negatívnymi konotáciami. Utópia vyhrala práve vtedy, keď sa nedá vyčleniť zo štruktúry spoločenského života. Podobne v diskusii pod svojim článkom Baťo zahriakol diskutéra s veľavravným nickom „libertarián", že sa správa ako jehovista (ako keby to bolo niečo zlé). Potrebu existencie štátu nemožno dnes spochybňovať a rozmýšľanie bez vyčlenenia štátu, ako nejakej špeciálnej jednotky, na ktorú sa nedajú aplikovať ekonomické pravidlá, je pre väčšinu ľudí cudzie.
To, že súčasná globálna ekonomika je zacyklený systém a najväčšia utópia, ktorú živí hlavne americký Fed je po dlhšom pozorovaní zrejmé. Napísal som článok k minulotýždňovej „oslave" toho, že Dow Jones prelomil magickú hranicu 10 000 bodov. Túto „býčiu rely plne sponzorovala americká vláda a treba si ju užiť pokiaľ trvá" ako sa vyjadril v liste investorom manažér jedného londýnskeho hedžového fondu. Iný známy investor a komentátor, Peter Schiff nám vždy s prehľadom zoberie posledné zvyšky optimizmu na rýchle zotavenie z krízy. Teda korporátny kapitalizmus a korupciu ako súčasť zacykleného systému dokáže asi najlepšie popísať filozofia a teológia.
Kierkegaard hovorí, že opakom hriechu nie je cnosť, ale viera. Zotrvávanie v hriechu je nový hriech. Áno, Baťo má pravdu, sme v tom všetci. Práve tým, že nekonáme. Hriechy „opomenutia konať" (sins of omission) sú oveľa rozšírenejšie ako hriechy, ktoré sme spáchali (sins of commision). Preto ľudia, ktorí nezastavia páchanie hriechov sú spoluvinníkmi a to sme všetci. Ako povedal Karel Čapek, v dvadsiatom storočí sa napáchali toľké zverstvá, nie preto, že by tu bolo toľko zlých ľudí, ale preto, že dobrí ľudia mlčali. Problém je tiež dialektika medzi vedomosťou a akciou, ktorá je nesprávna. Vedieť znamená konať. Média sú tu nato, aby informovali, konať má polícia. V tom má Baťo pravdu. Lenže tá ma zviazané ruky práve kvôli politickým nomináciám. A mala ju aj za Palka, ktorý odvolal Šateka, jedného z ľudí, čo roky pracovali na najzávažnejších prípadoch organizovaného zločinu. Sú ľudia, ktorý sú nedotknuteľní, nech je pri moci hocikto. Aj keď za Dzurindu korupcie skôr ubúdalo ako naopak. A áno, čakanie na spasiteľa nepomôže a môže byť nebezpečné, ale presne to ľudia podvedome robia.
Teda môžeme súdiť celý národ, systém alebo seba samých. Človek žije sám, umrie sám a za svoje hriechy si zodpovedá sám. Súdime ľudí za ich život a nie cintorín ako celok. Možno by média mohli začať s ignorovaním Ficových a Slotových tlačoviek. Ale treba si uvedomiť, že aj média sú súčasťou systému. Nebol to Hríb, ktorý pozval Fica do svojej Lampy, ale Hríb bol a je hosťom vo Ficovej (J&T) televízii. Nehovorím, že je preto zaujatý, ale nemôže o sebe tvrdiť, že je mimo systému. Možno by sme mali prekonať protiklad písania a konania a angažovať sa v umeleckom guerillovom odpore ako to robí Alfonz Hlina, ktorý aj píše aj koná. Totiž, pán Baťo, veľa z nás vie o potenciálnych kauzách, ktoré by v normálnej krajine položili celú vládu. Ale našu nepoložia. A aj keby sme mali lepšie vlády ako tie škandinávske, tak nám slobodu bude potichu brať Brusel pod rúškom našich práv a ochrany „obetí". Veď čo by ste neurobili pre deti? Pre budúcnosť našich detí sa oplatí bojovať, ale určite ju netreba zveriť do rúk štátu. To by znamenalo už dopredu prehrať.
