reklama

Od Singapuru späť k značke Slovensko

Nechceli by sme byť ako Singapur a nikdy nebudeme ako Švajčiarsko. A to je tiež dobré. Sme národ vynálezcov a nemusíme sa snažiť o zlepšenie imidžu nasledovaním prežitých stereotypov o bohatších krajinách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nedávno som bol na prednáške o budovaní značky Slovenska v Connect Coworkingu. Prednášateľ Martin Horváth tam povedal, že značka Južná Kórea vďačí za svoju popularitu úspechu Samsungu a niečo podobné potrebuje aj Slovensko. Máme síce príbeh Esetu, ale potrebujeme niečo slovenské, čo si môže zahraničný spotrebiteľ ohmatať a používať denne. Podľa mňa je ten vzťah komplikovanejší, podobne ako otrepaná otázka o sliepke a vajci. V mnohom som s pánom Horváthom súhlasil, ale niektoré jeho domnienky boli nepresné. Napríklad tá o Severnej Kórei. O ktorej, podľa neho, rádový Američan nevie. Práve naopak. Paradox bizarných autoritatívnych režimov je, že dokážu vytvoriť veľmi silnú značku v porovnaní s váhou ich krajiny vo svete. V minulosti bola dobrý príklad Kuba, miláčik západnej ľavice, a dnes je to práve Severná Kórea. Aj vďaka internetu a inovatívnym formám žurnalistiky v podaní niekedy malého kanadského časopisu Vice. Ten je dnes mediálnym kolosom a priekopníkom tzv. „gonzo" žurnalistiky. A práve Vice organizoval cesty kontroverzného basketbalistu Denisa Rodmana do KĽDR.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na hornom grafe z Google Trends vidíme porovnanie zmienky v svetových médiách o Samsungu, Južnej a Severnej Kórei. Vyhráva Samsung, ale KĽDR je s veľkým náskokom druhá. Z grafov sa nenajedia rovnako Kórejci ako Slováci. Značka krajiny by sa preto mala budovať pomaly a cez hodnoty. Nie udalosťami ako olympiáda, alebo strašenie raketovým útokom. Jeden môj známy Slovák kanadského pôvodu, Allan Bussard, ktorého veľmi rešpektujem má zaujímavú príhodu z detstva. Mama mu hovorila, aby dobre jedol, lebo deti v Kórei hladujú. Lenže vtedy išlo o Južnú Kóreu. Táto krajina bola pred pár desaťročiami chudobnejšia než mnohé africké krajiny vtedy a dnes. V súčasnosti je to najúspešnejší príklad ekonomického rozvoja jedného štátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Švajčiarsko je bohaté. Priemerný obyvateľ planéty vlastnil minulý rok majetok za 51 600 dolárov. Ale ak vlastnil aktíva za 4000 dolárov, už bol bohatší ako polovica ľudstva. Kvôli majetkovej nerovnosti vo svete. Priemerný Švajčiar vlastní presne pol milióna dolárov. Mám rád tú krajinu, ale sú tam aj chudobní ľudia a nie sú to len imigranti. Jedna známa, ktorá býva na vidieku, mi hovorila ako sa snaží vyhnúť návšteve lekára, lebo ju to bude stáť 300 frankov. O Singapure a Hongkongu sa hovorí, že sú „sui generis". Ich príklad úspechu je ešte menej replikovatelný, ako ten švajčiarsky. Ministerstvo hospodárstva za minulej vlády predstavilo Stratégiu Singapur. Chápem, že išlo o budovanie vedomostnej ekonomiky a zlepšenie podnikateľského prostredia. Ale stále je bizarné nazvať svoju stratégiu po krajine, ktorá trestá žuvačky na ulici a nahotu vo vlastnom byte. Čo je to rozvoj? Amartya Sen to pred pätnástimi rokmi jasne označil ako zväčšovanie slobody. Škoda, že teraz William Easterly dokončuje knihu práve o tom istom. Jednoduchá myšlienka, len sa akosi ešte neujala. Preto je zvrátené vyzdvihovať Etiópiu alebo Čínu iba za vysoký ekonomický rast. V Etiópii žije 78% ľudí z dvoch dolárov na deň. Je to tiež krajina s najhoršou slobodou tlače. Vo svetovej veľmoci, Číne, žije „iba" 30 percent obyvateľov z dvoch dolárov na deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pracovníci ministerstva hospodárstva vtedy asi nemysleli na meno Lee Kuan Yew. Bývalý premiér Singapuru je totiž hlavný ideológ presadzovania takzvaných „ázijských hodnôt". V skratke je to fikcia nejakých kultúrnych špecifík a rebranding autoritatívnych režimov. Ekonomický úspech ázijských tigrov je jedinečný a jeho neodmysliteľnou súčasťou bola aktívna hospodárska politika štátu a sila priemyselných konglomerátov. Tie sú úspešné aj dvadsať rokov po tom, čo ich poslali do histórie ekonómovia. Ale bolo by chybou myslieť si, že tieto krajiny sú nám príkladom vo všetkom. Napríklad školáci z Južnej Kórey excelujú v PISA testoch. Ale ich školstvo má choré praktiky, ako každodenné niekoľkohodinové súkromné doučovanie. Neviem, či v takýchto vysilených hlavách môžu vznikať inovácie. V Čine sa vytvorí iba $6.50 z ceny výroby iPhonu (179 dolárov). Pozrite si nabudúce, keď budete jest v ázijskom bistre, etiketu pikantnej omáčky Sriracha. Zistíte, že je vyrobená v USA. Globalizácia je komplikovaný proces plný paradoxov. Značka krajiny má svoju cenu. Ak je zlá, musíte ju zvyšovať megalomanskými projektmi, ako dnešná olympiáda za 60 miliárd dolárov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovensko má vo svojej stratégii budovania značky (Slovensko - krajina s potenciálom), ktorú prijala minulá vláda popísané hodnoty ako: vitalita, húževnatosť, flexibilita, svojráznosť a vynaliezavosť. Sme automobilová veľmoc a každý, kto sa trocha vyzná v teórii priemyselných klastrov, sa neuchýli k pomenovaniu „montážna dielňa". Slováci dnes vymýšľajú lietajúce autá a píše sa o nich po celom svete. V súčasnosti majú asi najlepší imidž nordické krajiny. Ale aj tá najlepšia značka skrýva pod fasádou nie vždy ružovú realitu. Podľa mňa má Slovensko a Vyšehradská štvorka na to, aby sa v budúcnosti stala rovnakou inšpiráciou pre svet ako škandinávske krajiny. Napríklad v oblasti otvorených dát (zverejňovanie zmlúv) a transparentnosti samospráv má Slovensko čo ponúknuť nielen rozvojovým, ale aj mnohým západným krajinám. Počas nášho predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006 - 2007 naši diplomati predstavili koncept Security Sector Reform. Fínsko má, popri zelených technológiách, ako pilier svojej prezentácie tiež budovanie mieru (vďaka laureátovi Nobelovej ceny Ahtisaarimu). Rovnako prezentujú svoje know-how v školstve. Viacero takýchto „produktov" má aj Slovensko.

Dobrá značka krajiny predáva. Napríklad nemecké autá a taliansky nábytok. A platí aj opak. Simon Anhold, expert na country branding povedal, že značka „Švajčiarsko" má vyššiu hodnotu ako všetko bohatstvo, ktoré sa v Švajčiarsku nachádza. Takto by sme mali pristupovať aj k Slovensku a nenechať ho napospas ľudom s populistickou rétorikou. Tu nejde o politické tričko. Úspech krajiny nezávisí na tom, či má 100 percent bezúhonných, neskorumpovaných obyvateľov a politikov. Podľa mňa je celý rozdiel v tom, či má jedno percento aktívnych občanov, alebo dve. Zabudnime na Projekt Singapur a Švajčiarsko. Aj na tatranského tigra. Budujme svoju hrdosť na niečom trvácnejšom ako na peniazoch. Na Dubčekovi, na Nežnej revolúcii a na každom obyvateľovi Slovenska. Island má stratégiu stať sa „rajom pre novinárov". Môj názor je, že by sme sa mali stať daňovým rajom. Ale iba pre transparentné a zodpovedné firmy, ktoré majú pozitívny sociálny a ekologický vplyv. Nazval by som to „Projekt Slovensko".

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu