Svetový mier a leták z Lidlu. Alebo ako sa stať najviac dobrým človekom.

Autor: Jakub Šimek | 6.1.2017 o 15:10 | (upravené 6.1.2017 o 16:11) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  2377x

Môže jeden človek zachrániť viac životov, než by zachránil svetový mier? Aká kariéra je najvhodnejšia, keď chce človek urobiť pre svet najviac dobra? Môže každý z nás potenciálne urobiť pre svet viac ako špičkoví vedci či lekári?                

Verím, že nasledujúci článok poskytne návod ako rozmýšľať o podobných otázkach.

Minulý rok zomrel jeden z „najviac dobrých“ ľudí, ktorí kedy žili. Americký lekár Donald Henderson viedol medzinárodný tím expertov, ktorým sa za desať rokov podarilo zbaviť svet pravých kiahní. Bolo to v roku 1977. Ešte viac dobra pre svet vykonal Ukrajinec Viktor Ždanov, zástupca ministra zdravotníctva ZSSR, ktorý prišiel s víziou, že svet vôbec môžeme zbaviť kiahní. Túto víziu predniesol tak presvedčivo a nadšene, že presvedčil Medzinárodnú zdravotnícku organizáciu (WHO). Obaja páni tak odhadom zachránili 60 - 120 miliónov životov. Ľudí, ktorí by inak zomreli za posledných 40 rokov. Za rovnaký čas všetky krvavé vojny a násilie zabili okolo 12 miliónov životov. Títo páni teda zachránili 5x viac, ako by zachránil svetový mier za posledných 40 rokov (!). V tíme expertov bol aj Slovák, profesor MUDr. Štefan Straka, ktorý v Somálsku liečil poslednú nakazenú pacientku na svete.

Porovnajme si to s víziou niektorých občanov a politikov o tom, aké ilustračné fotky by mali a nemali obsahovať katalógy IKEA a letáky z Lidla. Politika identity je krajšia keď ochraňuje menšiny a škaredšia keď ju využívajú aj netolerantní občania majority, ktorí sa presvedčivo stavajú do role ohrozenej obete. Ale naša vízia by mala siahať za našu príslušnosť, identitu a krátkodobý horizont.

Pointa je, že za jeden nákup v Lidli, môžeme my na Západe zdvihnúť mesačný príjem chudobnej rodiny napríklad v Indii dvojnásobne. Lebo také veľké rozdiely sú na svete. Západ, proti ktorému veselo bojujú naši populisti za výraznej podpory online propagandy totiž zvyšuje príjmy obyčajných ľudí stonásobne v porovnaní s tým, čo je vo svete normálne. A to aj napriek mnohým zlyhaniam a výraznej nerovnosti, ktoré tým rozhodne neospravedlňujem a nezľahčujem. Pracujúci človek v najbohatších krajinách sveta, ako Rakúsko, zarobí 2500€ mesačne. V krajinách so stredným príjmom, ako Moldavsko, sú typické mesačné príjmy 250€ a menej. Najbežnejší človek sveta, teda indická farmárka, má príjem 25€ na mesiac, plus čo vypestuje a nepredá. Ak by existoval spôsob, ako jej lacno poslať ďalších 25€, tak za cenu lepšej večere v Bratislave, môžete zvýšiť jej finančný blahobyt na dvojnásobok. Dá sa to, a snaží sa o to napríklad organizácia GiveDirectly, jedna z najefektívnejších filantropických organizácii na svete. Zatiaľ iba v Keni a v Ugande, kde majú aj najchudobnejší ľudia už roky prístup k mobilným peniazom a m-bankingu.

Efektívny altruizmus alebo nutnosť politickej zmeny?

Darovať hotovosť priamo je dobrý a dôležitý nápad ako stanoviť štandard na porovnanie rôznych snách konať dobro. Napríklad vyhubenie pravých kiahní bolo tak efektívne, že keby odvtedy svetové spoločenstvo neprispelo cez rozvojovú spoluprácu ničím osožným, tak stále by bolo tých 2.5 bilióna dolárov za posledných 60 rokov v priemere dobre vynaloženými prostriedkami. Aspoň to, cez jednoduché výpočty, tvrdí William MacAskill, mladý filozof z Oxfordu, vo svojej knihe Doing Good Better.

Ak ale rozmýšľame robiť nejaký riskantný alebo nákladný projekt, možno by sme sa mali zamyslieť, či nie je jednoduchšie dať ľuďom, ktorým chceme pomôcť, radšej priamo peniaze. Podobné uvažovanie spája morálnu filozofiu s ekonomickým myslením „hodnoty za peniaze“ a nazýva sa efektívny altruizmus (EA). Zameriava sa na menej populárne, ale vysoko efektívne a výskumami potvrdené intervencie. Napríklad rozdávanie sieťok napustených repelentom proti malárii, alebo zbavovanie detí črevných parazitov, ktoré im bránia učiť sa a oslabujú ich imunitu. Alebo nepodmienené peňažné dávky, výskum umelej inteligencie a prevencia existenciálnych hrozieb. Hĺbkový výskum efektívnych organizácií robí napríklad organizácia GiveWellGiving What We Can. Propagácii konceptu efektívneho altruizmu a výskumu prioritizácie rôznych oblastí filantropie sa venuje Centre for Effective Altruism. Myšlienku efektívneho altruizmu asi najviac spopularizoval Peter Singer, známy austrálsky filozof, ktorý je tiež otcom hnutia za ochranu zvierat. Napísal knihu The Lives You Can Save a vedie rovnomennú organizáciu a má n tému viacero dobrých videí, ako napr. TED tu.       

Osobne som bol voči tomuto rozmýšľaniu a hnutiu roky skeptický, nedôverčivý a videl som jeho viaceré slabé stránky. No mnoho z mojej kritiky pochádzalo z nedostatočného pochopenia jeho konceptov a skreslených informácii. Jedno dôležité zistenie je, že efektívny altruizmus nerovná sa utilitarizmus, ale je to oveľa širší koncept, ktorý sa dá využiť pri rôznych pochopeniach etiky a svetonázoroch. Napríklad mi vadila myšlienka „zarábať, aby som daroval“. Pointa je, že sú zamestnania ako programátor, kde má človek slušnú šancu na uplatnenie a dobrý zárobok. A potom môže časť peňazí, napríklad desatinu, darovať ročne na efektívnu filantropiu. V americkom kontexte vyšších zárobkov tam môže ročne zachrániť aj pár životov. V slovenskom možno jeden.

Mne vadil medializovaný príklad: „Nepracuj pre mimovládku, radšej sa zamestnaj na Wall Street“. Podobné titulky dobre predávajú, ale ide skôr o karikatúru pôvodného argumentu. Samozrejme hrozí, že človek prácou pre finančných žralokov môže prispieť k väčšej ekonomickej nerovnosti a dlhodobý pobyt v takom kolektíve môže zmeniť pôvodného altruistu na nepoznanie. Ale protiargument je, že altruista má v kultúre dobre zarábajúcich egoistov oveľa vyššiu pridanú hodnotu, než keby robil s druhými altruistami, napríklad ako lekár. Môže napríklad presvedčiť svojich kolegov, aby tiež prispievali na efektívnu filantropiu. Pointa je, že podobne ako pri priamom darovaní peňazí chudobnej rodine, ide o akýsi „menej rizikový štandard“.

No človek môže mať väčší prínos ak obetuje život nejakej ušľachtilej téme, napríklad boju proti prenasledovaniu kresťanov a iných veriacich, alebo ochrane prírody, menšín a ľudských práv. Tak môže prispieť k blahobytu väčšieho množstva ľudí a zachrániť viac životov, ale tiež to obsahuje väčšie riziko neúspechu. To len znamená, že s tým rizikom treba počítať a zarátať ho do rozhodovania o budúcej kariére. William MacAskill v knihe uvádza príklad absolventky politológie na Oxforde, ktorej pomohol vypočítať, že jej potenciálny prínos po vstupe do politiky a úspešnej kariére môže byť 5 miliónov libier, pri konzervatívnych odhadoch a započítaní rizika. To je viac, akoby zarobila a darovala na efektívnu filantropiu v iných kariérach. Podobne ako zástupca ministerstva ZSSR, Viktor Ždanov, ktorý priniesol ako prvý radikálnu víziu, že nejakú chorobu možno úplne odstrániť, môže mať vďaka svojmu budúcemu postaveniu absolventka politológie oveľa väčší prínos, než keby len „zarábala aby darovala“.

To isté platí pre podnikateľov ako Elon Musk, ktorí sa snažia vyriešiť nejaký ťažký spoločenský problém, pri ktorom doteraz zlyhával trh aj štát. Napríklad ako znížiť závislosť na fosílnych palivách. Počiny takýchto „sociálnych inovátorov“ nemusia vyjsť, ale ak budú úspešní, tak ich prínos bude väčší než, len keby mali dobre platenú prácu a darovali časť zo zárobku.

Pracovať ako lekár alebo programátor?

Už sme si povedali, že nesebecký zamestnanec na Wall Street môže mať ako filantrop väčšiu pridanú hodnotu, než keby pracoval len ako lekár.  To znie ako rúhanie a treba to rýchlo a lepšie vysvetliť. Ide o to, že na medicínu sa hlási veľa ľudí a väčšina z nich to berie ako poslanie a chce zasvätiť svoj život uzdravovaniu chorých. Podobná úvaha platí aj pre mladých ľudí, ktorí chcú pracovať v mimovládnom sektore. Keďže konkurencia medzi novými lekármi je veľká, tak od prínosu napríklad konkrétneho anestéziológa počas jeho kariéry na konkrétnej pozícii, treba odrátať prínos, ktorý by mal v poradí druhý (najlepší) kandidát na túto pozíciu. Ide o takzvanú hraničnú užitočnosť. Napríklad prvý pohár vody pre umierajúceho smädom na púšti má cenu nad zlato a všetky diamanty. Desiaty pohár piva, sa zhodneme asi všetci, má negatívnu hraničnú hodnotu. Ak by bol anestéziológov nedostatok a konkrétny lekár napríklad využíva časť pomerne vysokého platu na efektívnu filantropiu, tak samozrejme jeho prínos je väčší než programátora, ktorý pracuje pre konšpiračné weby alebo nebankovky, a dáva len malú časť na charitu. Ale automaticky neplatí, že každý lekár má výrazne vyšší prínos než programátor. Záleží to od kontextu a teda hraničnej užitočnosti. Asi najparadoxnejšie pôsobí tento záver pre špičkových vedcov. Ak pracujete v tíme, ktorý sa snaží nájsť liek na ťažkú chorobu, ale súťažíte s viacerými tímami vo svete, tak váš prínos je hlavne časový. Teda liek by sa pravdepodobne vynašiel aj bez vás, ale možno o pár dní, či mesiacov neskôr. Záver z toho je, že najväčší prínos môžu mať vedci, ktorí sa venujú menej populárnym a praktickejším témam výskumu. Napríklad malária zabije menej ľudí než rakovina, ale na boj proti malárii ide výrazne menej peňazí. Preto ak darujeme svoj čas alebo peniaze na boj s touto chorobu, tak môžeme poskytnúť výrazne vyšší osobný prínos.

Za koľko sa dá zachrániť ľudský život?

Slovo „najviac dobrý“ som použil zámerne, nejde o porovnávanie toho, kto je najlepší, ale skôr o spôsob rozmýšľania, ako môžeme objektívne prispievať k čo najväčšiemu blahobytu. Osobne sa riadim myšlienkami efektívneho altruizmu zatiaľ len z časti. Napríklad som opakovane daroval peniaze na znižovanie zdravotných rizík a dopadov pre narkomanov slovenským organizáciám Prima a Odyseus. Ide o zanedbávanú a nepopulárnu tému, ale podľa výpočtov IFP sa každé euro dané na výmenu striekačiek, a teda prevenciu žltačky typu C, vráti spoločnosti až trikrát.

Ďalší silný argument je, že efektívne pomôcť ľuďom v najchudobnejších krajinách je oveľa lacnejšie. Napríklad za cenu vyškolenia jedného vodiaceho psa, môžete vyliečiť 850 ľudí z riečnej slepoty. Samozrejme v realite má každý z nás viacero „srdcových tém“ a cieľov, a nemožno všetko absolútne podriadiť výpočtom hodnoty za peniaze. Ale aj malé zmeny týmto smerom môžu mať veľké pozitívne dopady. To neznamená, že človek musí automaticky prestať dávať peniaze na podporu umenia, alebo výchovu slepeckých psov v bohatých krajinách. Ale mal by začať uvažovať, ako týchto psov nahradiť technológiou, alebo presviedčať boháčov, ktorí si kupujú obrazy slávnych maliarov za desiatky miliónov dolárov, že existuje aj etickejšie využitie ich peňazí.

Totiž ak človek napríklad zdieľa nevraživé statusy o ktorých vie, že sú nepravdivé a robí to len zo zábavy, alebo aby získal popularitu, ide o tzv. „hriech z vykonania“. Ale existujú aj „hriechy z opomenutia“, teda ak človek vie, že by mohol niekomu výrazne pomôcť a nestálo by ho to veľa, mal by tak urobiť aspoň občas, keď už nie pravidelne. Problém je, že veľa filantropických organizácii skresľuje skutočné náklady na záchranu života a často tvrdia, že sa to dá napríklad iba za 20 eur. V skutočnosti aj najefektívnejšie organizácie, ako Against Malaria Foundation, dokážu zachrániť život za viac ako 2800 eur. Čo je oveľa viac ako 20€. Ale pre človeka pracujúceho na Západe to nie je nesplniteľný cieľ. Za pár desiatok darovaných eur, viete niekomu darovať rok kvalitného života (QALY).

Bez ohľadu na vaše náboženské alebo politické presvedčenie sa môžete snažiť efektívne znižovať utrpenie chorých, prenasledovaných veriacich a iných utláčaných menšín, na ktorých vám záleží. Môžete propagovať vegetariánstvo, alebo ochranu prírody. Nemusia všetci ľudia prestať jesť mäso. Ale každé kura, ktoré si nekúpia, aspoň podľa prepočtov v knihe Doing Good Better, zachráni asi 0,76 živého kuraťa cez budúcu reakciu na zníženú spotrebu. Priemerný Američan zje za rok ekvivalent 28,5 kurčiat. Ak by znížil ich spotrebu o polovicu, zachráni okolo 11 kurčiat. Práve kurence trpia z priemyselne chovaných zvierat najviac. Preto ak sa niekto rozhodne jesť menej hovädzieho kvôli klimatickej zmene, ale začne jesť viac kureniec, tak nevedomky zvyšuje celkové utrpenie zvierat. Uhlíková stopa sa dá znížiť ofsetmi, napríklad finančnou podporou efektívnych projektov proti odlesňovaniu, ale utrpenie sa takto nedá znížiť.

Argument efektívneho altruizmu, je argument za viac výnimočných projektov, akým bola úplná eradikácia kiahní. Priemerne efektívne projekty rozvojovej spolupráce majú často otázne výsledky a veľa kritikov. Ale William MacAskill vo svojej knihe ukazuje, že stačí aj jeden výnimočne efektívny projekt a celá rozvojová pomoc je v priemere oveľa efektívnejšia, než štandardné verejné projekty v bohatých krajinách.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Mladí Slováci predviedli skvelý výkon, Švédom strelili tri góly

Prvý gól Slovenska strelil Martin Chrien, druhý pridal Jaroslav Mihalík a tretí Ľubomír Šatka.

KOMENTÁRE

Pracovné podmienky vo VW nie sú na hranici s mučením, ale sú tvrdé

Požiadavky odborárov nie sú uletené.


Už ste čítali?