Prečo sa Sulík a libertariáni mýlia

Autor: Jakub Šimek | 28.1.2017 o 14:27 | (upravené 28.1.2017 o 15:31) Karma článku: 10,67 | Prečítané:  7776x

Sulík chce zvyšovať slobodu jednotlivca, čo je chválitebné. Problém je, že sa dá ľahko dokázať, kde sa mýli, a prečo je jeho uvažovanie obmedzené. Ako bývalý libertarián sa to pokúsim ukázať čo najzrozumiteľnejšie.

Libertariánstvo, teda Sulíkovo výsostné zameranie sa na ekonomické práva jednotlivca, si vôbec nevie (alebo skôr nechce) poradiť s teóriou hier. Teda v situáciách, keď si robíte, čo chcete, ale zistíte, že keď to robia aj druhí, všetci sú na tom horšie. Najlepšie „tragédiu spoločných pastvín“ vystihuje krátky myšlienkový experiment o rybích farmách od Scotta Alexandra v jeho inak výbornej eseji Meditations on Moloch:

„Predstavme si jazero, kde je 1000 rybích fariem, ktoré si konkurujú, a každá vyprodukuje 1000€ zisku mesačne. No každá vypúšťa odpad, ktorý po čase začne znižovať produktivitu o 1€ mesačne za každú farmu. Teda tisíc fariem spôsobí, že nikto nie je ziskový. Kapitalizmus ale vymyslí záchranu – každý si nainštaluje odpadový filter. A náklady na údržbu filtra sú 300€ mesačne. Onedlho všetci opäť zarábajú. Síce menej ako pôvodných 1000€, lebo musia platiť za filter. Ale stále slušných 700€ mesačne.

No potom príde farmár, ktorého nazvime Rišo, a povie si, že načo platiť údržbu filtra a vykašle sa na to. Zrazu Rišo zarába 999€ a ostatní 699€. Pridajú sa k nemu ďalší a ďalší farmári a zrazu 400 ľudí neplatí za filtre a teda zarába 600€. Ale s filtrom by každý z nich zarábal 700€. Keď bol Rišo sám zarábal kráľovsky, 999€, a ostatným sa iba o jedno euro znížil zisk. Ale keď sa k nemu pridali ďalší, zrazu aj tí bez filtra zarábali len 600€ a chudáci, ktorí stále používali filter zarábali iba 300€. Rišo to dal do Excelu a pochopil, že niekde urobil chybu. A všetci sa dohodli na podpise Zmluvy o používaní filtrov a s radosťou ju podpísali. A žili chvíľu šťastne.

No potom sa na scéne objavil ďalší špekulant – Marián. A kolobeh sa opakuje, lebo zarobiť 999€ je lákavé a pre jednotlivca nemá moc zmysel byť kolegiálny a znižovať si svoje príjmy, aj keď pre spoločnosť to je prospešné.“

 Alebo má?

 Nie je moc zložité vidieť túto ukážku ako metaforu populizmu, „vychcaného chytráctva z pozície sily“, ukážku práce „agentov s teplou vodou“ a až dokonca po metaforu nacizmu a komunizmu. Najprv je to zábava a prví učeníci Riša naozaj zarobia viac. Ale čím viac ich je, tým horšie sa vodí všetkým. Aj im samotným, nie len „slniečkarom“. Lebo „dynamika je sviňa“. Prví arizátori a prví znárodňovači mali podobné motivácie a zisky. Ale ako vieme revolúcia požiera svoje deti, a nakoniec blahobyt (skoro) všetkých klesne. Lenže to nie je len o blahobyte. Ide o morálne zlyhanie a spoločenský hriech na dlhé generácie.

„Najprv si prišli po Židov a vy ste mlčali, nakoniec si prišli po strednú vrstvu a každého...“. Najsmutnejšie na teórii hier a podobných príbehoch je, že častokrát aj keď to rybári (alebo voliči) vedia, „nemôžu“ konať inak, lebo sú v istom zlom „pod-optimálnom“ a bezvýchodiskovom mieste. Preto budú obrazne „voliť Lukašenka a Putina“ znovu, lebo akoby nebola lepšia možnosť. A FicoDanka - dúfajme, že nie.

Byť liberálom znamená dôveruj, ale preveruj

Byť liberálom, v zmysle zástancu liberálnej demokracie, znamená vyhrávať v dlhodobom horizonte. Je to konzistentná stratégia a životná filozofia, kde sa nedám vyrušiť „vychcanými mudrlantmi“, ktorí tu vždy budú, ale sú to len „agenti s teplou vodou“ a hochštapleri, akým bol doslova obchodný pocestný Eichmann. Vedieť sa ovládať znamená mať empatiu k svojmu budúcemu ja. Byť liberálom znamená mať empatiu k svojej budúcej krajine. Genocída je „dedičný hriech“, diskriminácia a utláčanie veľkého počtu ľudí tiež. To ale neznamená, že liberál je niekto, koho sa snažia sparodovať Sulík, Kotleba a Kollár ako slniečkara a Gutmencha. Ide iba o vyrovnaný a rovný charakter a schopnosť plávať proti prúdu keď ide do tuhého, vedieť mať rád seba, svoju krajinu a iných. A nebáť sa.

Menej poetickejšie a viac technickejšie - je to víťazná stratégia v opakovanej hre „Väzňova dilema“. Je to spôsob ako prerušiť to suboptimálne bezvýchodiskové miesto – v skratke dôveruj, ale preveruj. Alebo „oko, za oko“. Ale najprv treba urobiť ústretový krok – napr. v opakovanej Väzňovej dileme nezradiť kamaráta. A zradiť ho až keď on zradí vás prvý.

Ak ako podnikateľ vieš, že je niekto dobrý programátor, ale je napr. z Indie, prečo ho nezamestnať, len kvôli inej farbe pleti, alebo náboženstvu? Ukáže sa, že je lajdák, alebo má problémy so zákonom, tak ho vyhodíš. Následne ho krajina vyhostí, lebo už nespĺňa podmienky na pobyt, alebo si svojim správaním neváži pohostinnosť a porušil pravidlá a zákony krajiny. A podnikateľ si najme niekoho iného. Takto funguje napríklad Švajčiarsko, krajina, ktorá má štvrtinu obyvateľov imigrantov. A aj preto prosperuje. Kanada detto.

Byť liberálom neznamená, že cudzinci majú úplne rovnaké práva ako občania - veď cudzinci nemôžu napríklad voliť. Tiež im môže byť odobraté právo na pobyt. Každý rok si musia predlžovať dočasný pobyt a prekúsať sa morom opletačiek a policajtov bez náznaku angličtiny a empatie (česť výnimkám). Byť liberálom ale znamená, že všetci občania majú rovnaké práva. S populizmom je to ako s príbehom o rybích farmách. Začína to neškodne – iba sa „hejtujú“ cudzinci, lenže ak tí neprídu, tak sa potom nenávisť otočí na ďalšieho obetného baránka – našich bratov Rómov. A politici zbierajú body, chvíľu obrazne zarábajú 999€ a spoločnosť stráca iba euro. Až kým sa neozve zasa tá zatratená dynamika a nerozbehne sa snehová guľa. A zrazu sme všetci morálne, ale aj finančne na pokraji bankrotu.

Celebrity naozaj vedia zabíjať slovami

Už sme si povedali myšlienkový experiment o rybích farmách a o tom, že keď nepoužíva filter len pár ľudí, tak bohatnú, ale keď sa tak začne správať väčšina, tak všetci sú chudobnejší. Problém je, že nie všetci „rybári sú si rovní“. Predstavte si to ako hľadisko, kde celebrity väčšinou sedia v prvých radoch, a preto ak sa na konci predstavenia postavia a začnú tlieskať, majú oveľa väčšiu šancu vyvolať potlesk v stoji, než ľudia ktorí sedia vzadu.

Obrazne vzadu v „hľadisku spoločnosti“ sedia akademici - majú najlepší prehlaď o tom, čo sa v spoločnosti deje, ale nie sú vpredu sediace celebrity, a preto nevedia spoločnosť zmeniť a teda vyvolať potlesk v stoji, tak efektívne ako celebrity. Preto je veľká morálna prehra a „hriech“, ak Adela a Majk Spirit berú veci a fakty alternatívne a propagujú napríklad konšpirácie a prehlbujú nedôveru v spoločnosti. Ak nejaká známa celebrita napríklad prehlási, že alternatívny liek x funguje a je to pritom blbosť, tak sa dá odhadnúť koľko rokov kvalitného života (QALY) tým svojim fanúšikom odobrala. Lebo pravdepodobnosť nepustí. Mediálne manipulácie a populizmus sú zbraň hromadného ničenia. A ľudia, ktorí sa snažia šíriť osvetu, racionálne myslenie, toleranciu, alebo poukazujú na ozrutnosť fašistov vedia mať práveže vysoko pozitívny dopad, ak sa stanú známymi. 

 Fakty nie sú liberálne a konzervatívne, fakty sú fakty, a často sa mýlia obe strany. Preto treba mať „myseľ sliediča“ a nie „myseľ vojaka“. Ak rozmýšľame ako sliedič (scout mindset), tak sa nesnažíme obhajovať svoju stranu, ale zisťujeme stále nové a nové informácie a porovnávame svoju mapu s terénom a prepisujeme ju, keď zistíme, že niečo nesedí a realita sa zmenila, alebo naša mapa bola nepresná. Naopak, „vojak nie je na to aby myslel“, len potrebuje obhajovať svoju stranu, aj keď sa tá môže mýliť. Toto rozdelenie na vojaka a sliediča použila Julia Galef a ako metafora sa mi veľmi páči. Byť skaut a nie vojak znamená obrazne, že neberiem Sulíka automaticky ako oponenta, ale snažím sa zistiť, kde by mohol mať zrnká pravdy. Je mi jedno, či si odcudzím priateľov, je dôležitejšie spoznávať svet, než kopať za nejakú stranu. 

V čom zlyhávajú kresťania

Základom blahobytu Západu a dnešných špekuláciách o „exponenciálnom raste“ technologického pokroku je paradox puritánskej etiky, ako ho opísal Max Weber. Ako som spomínal v minulom článku Západ znamená 100x Multiplikátor príjmov. Pracujúci Rakúšan zarobí 2500€, pracujúca Indická farmárka 25€ mesačne. Ak dnešné politické okolnosti zničia Západ všetci pôjdeme naspäť k historickým priemerom, a teda budeme bližšie k Indickej farmárke. Alebo ku krajinám so stredným príjmom ako Moldavsko, kde pracujúci človek zarobí 250€.

Puritáni verili v božie predurčenie, no zároveň toto predurčenie dokazovali každodenne svojou tvrdou prácou a odvážnym podnikaním. V čom je protiklad, lebo ak iba Boh mohol určiť, kto je predurčený, tak načo sa vôbec snažiť? Snažením si človek nemôže toto predurčenie zaslúžiť, no zároveň snažením ukazuje, že sa považuje za vyvoleného. Ide o určitú konzistentnú a dlhodobú stratégiu. Tento paradox najlepšie ilustruje iný myšlienkový experiment, Newcombov paradox. Ide o storočnú zatiaľ nevyriešenú filozofickú hádanku. Prvý krát ho formuloval fyzik William Newcomb a spopularizoval  ho filozof Robert Nozik. Snažím sa ho prerozprávať s pomocou Wikipedie:

„Hra je riadená Predpovedačom, človekom, alebo strojom, ktorý vie výnimočne dobre predpovedať ako sa človek rozhodne. Hráč má pred sebou čiernu krabicu A a priesvitnú krabicu B. Hráčovi je dovolené zobrať buď obidve krabice, alebo iba tmavú krabicu A. Priesvitná krabica B viditeľne obsahuje bankovky za 1000€. Obsah čiernej krabice je určený nasledovne: Predpovedač pred začiatkom hry urobí predpoveď, či Hráč vezme iba krabicu A, alebo obe krabice. Ak Predpovedač predpovie, že hráč zoberie obe krabice, tmavá krabica A nebude obsahovať nič. Ak ale predpovie, že Hráč zoberie *iba* čiernu krabicu A, tak čierna krabica A bude obsahovať milión eur.“

Filozofi sa už sto rokov nevedia dohodnúť, či je rozumnejšie zobrať iba krabicu A, alebo obe krabice, keďže nevieme ovplyvniť to, čo predpovedal Predpovedač, a je lepšie mať 1000€ než nič. A ak by krabica už obsahovala milión eur, tak je lepšie mať milión a tisíc eur, než len milión. Väčšina laickej verejnosti, 53.5%, sa v minuloročnej ankete Guardianu rozhodla iba pre čiernu krabicu A. Ale zaujímavé je, že v inom prieskume sa experti v teóriách rozhodovania, ktorí sú aj s väčšou pravdepodobnosťou ateisti, sa dvoma tretinami hlásia k zobratiu oboch krabíc. Rozdelenia na ateistov a veriacich ukážu ešte väčšie rozdiely.  Ešte zaujímavejšie je, že komunita extrémnych racionalistov na blogu LessWrong sa výrazne prikláňa k zobratiu iba čiernej krabice A.

Je to preto, že vedia rozmýšľať „za hranicu teórie hier“ a predstavujú dlhodobú a konzistentnú stratégiu vyhrávania. Problém libertariánov a Sulíka je, že nevedia, alebo skôr nechcú rozmýšľať ani v rámci teórie hier. Problém ekonomických expertov a paradigmy Studenej vojny je veľmi obmedzené a krátkodobé poňatie racionality v rámci teórie hier. Jeden diskutér na Guardiane vtipne poznamenal, že „Brexit bol ako si zobrať iba priesvitnú krabicu B a čiernu krabicu tam nechať“. Vidíme ako populisti nadávajú na expertov a znevažujú ich. A majú v niečom pravdu, lebo veľa súčasného diškurzu je stále ešte vedeného v obmedzenom a krátkodobom poňatí racionality z obdobia Studenej vojny a jadrového zastrašovania.

Kresťania sú pri Newcombovom paradoxe v tomto viac „meta-racionálni“ a prejavujú správanie, ktoré je paradoxné, ale v dlhodobom horizonte víťazné, lebo je konzistentné. Aj keď v krátkodobom horizonte sa zdá, že sú neracionálni a prehrávajú. No ak kresťania podporujú populistov ako Trump a navážajú sa do imigrantov a slabších, je to akoby si zobrali iba priesvitnú krabicu B, s tisíc eurami, po ktorých sú lační kariérni oportunisti a agenti s teplou vodou. A akoby tým porušili pravidlá hry dosť hlúpym spôsobom. V stratégii ťaženia z nenávisti nie je žiaden paradox, a preto tam nie je žiadne kresťanstvo. Liberáli, v zmysle ochrancov liberálnej demokracie, sú v tomto pre kresťanov oveľa bližšími spojencami. Im by mali kresťania pomôcť pochopiť, že sa dá posunúť aj za krátkodobý horizont obmedzenej racionality a bytia „vojakom“ za svoje nálepky a komunitu. Ako sme videli pri rozhodovaní expertov – často ide len o prihlásenie sa k nejakej komunite a nálepke a nie o hlbšie zamyslenie sa, alebo hľadanie lepšej mapy a bytie skautom, teda hľadačom. Kresťanstvo v tomto zmysle znamená mať paradoxný konzistentný postoj dôvery a svedomitou prácou sa približovať pomaly k lepšej budúcnosti.

Je veľký paradox, že Trump ako prototyp oportunistu vedel pritiahnuť a využiť kresťanov. No kresťania si jeho voľbou namiesto aktu viery a zobratia tmavej krabice A, kde by mohlo byť milión eur, zobrali len lacnú a priesvitnú krabicu B, s tisíc eurami. Sulík to v súčasnosti dáva na populistu a zároveň sa chce priblížiť k srdciam kresťanov. Mali by sme si ale spomenúť na príbeh o rybárovi Rišovi z úvodu článku, ktorý prestal používať filter a znečisťoval rybník. A kam to viedlo. A potom si spomenúť aj na rybára Mariána. Stratégiou nenávisti a štýlom „od sto k desiatim“ a „nejako zrobíme, nejako bude“ sa nikam nedostaneme. Slovensko má naviac.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Ramsaymu premiéra vyšla, slovenskí hokejisti zdolali v príprave Česko

Víťazstvo je dobré, ale vieme, že musíme hrať lepšie, priznal nový kouč Slovákov.

KOMENTÁRE

Podomový šmejd s jadrom Únie

Žiadna „super EÚ“ s jedným pevným jadrom sa nechystá.

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.


Už ste čítali?