Sulík má pravdu, zdravý rozum je často lepší než experti

Autor: Jakub Šimek | 9.4.2017 o 17:39 | (upravené 9.4.2017 o 18:07) Karma článku: 4,70 | Prečítané:  901x

Každý odborník by mal poznať limity svojho poznania. A to sa týka hlavne predpovedania budúcnosti. Racionalista má povinnosť bojovať proti šarlatánom. 

No a tí sa nenachádzajú len na Modrom koníkovi, alebo v očividne predpojatých think-tankoch.

Richard Sulík napísal v diskusii o budúcej podobne EÚ, a v reakcií na Martina Dubéciho a Radovana Geista, zaujímavý postreh, ktorý sa stal následne predmetom kritiky na sociálnych médiách v mojej bubline:

„Niekedy je preto lepšie aplikovať zdravý rozum a akademických ekonómov skrátka nepočúvať. Podobne ako politici, ani akademickí ekonómovia nenesú náklady svojich odporúčaní.“

Chcem túto dôležitú myšlienku v krátkosti rozobrať a dať ju do širších súvislostí. Článkom nereagujem na diskusiu o budúcnosti EÚ, ani na jednotlivých diskutujúcich. Znovu opakujem, že ma zaujíma iba ten výrok a jeho kritika. 

Zdravý rozum a experti 

Po prvé, kritizovanie expertov sa dnes často mylne označuje za prejav populizmu. V prípade, že je neoprávnená, by sme ju mohli nazvať demagógiou. Populizmus je pôvodne definovaný ako snaha o napĺňanie potrieb a záujmov obyčajných ľudí. Pojmy populista a demagóg by sme mali oddeľovať.

Po druhé, by sme si mali definovať pojem „zdravý rozum“ a „sedliacky rozum“. Označil by som ho ako „nasledovanie vekom otestovaných praktických rád a pravidiel, ktoré nám pomáhajú vyhnúť sa riziku a orientovať sa v neznámom a neistom prostredí“. Odbornejší termín v tomto význame je heuristika.

Kritici Sulíkovho výroku chápu výraz „zdravý rozum“ asi vo význame „rozum priemerného človeka“. Potom je zrejmé, prečo vyčítajú Sulíkovi populizmus. Myslia si, že sa chce zapáčiť „obyčajným ľuďom“, lebo vlastne  tvrdí, že „krčmové reči sú rozumnejšie, než experti“. No problém je, že Sulík sa nemýli ani v tomto význame ak sa zameriame iba predpovedanie budúcnosti.

Veľmi vážny spoločenský problém je, že v *predpovedaní budúcnosti* sú veľmi často v priemere lepšie ako experti aj „šimpanzy, ktoré hádžu šípky“. Aspoň to je výraz Philipa Tetlocka na jeho tvrdenie, podložené dlhoročným výskumom, že „priemerný expert je v predpovedaní budúcnosti, často horší než náhoda“.

Po tretie, rovnako pravdivý je Sulíkov výrok o tom, že ekonómovia a politici nenesú náklady svojich odporúčaní. Nassim Taleb to nazýva „skin in the game“, alebo ísť s „kožkou na trh“. Teda expert by mal niečo stratiť, ak jeho predpoveď nevyjde, a získať ak vyjde. A to niečo by sa malo dať zmerať. Ešte horšie je, ak má expert konflikt záujmov. Napríklad predpovedá niečo, ale investuje presne opačne.

Lenže ešte vážnejší problém je, že my od mienkotvorných komentátorov a ekonómov, väčšinou ani nevyžadujeme presnú predpoveď, ktorá by sa dala overiť. Niektorí komentátori, ako Thomas Friedman v New York Times, kladú niekedy veľmi dobré otázky. Ale majú častokrát katastrofálne predpovede. Niekto ako Joseph Stiglitz, môže neskôr podvedome presvedčiť sám seba, že on vlastne finančnú krízu v 2008 predpovedal a dokonca napísať o tom aj knihu. Aj keď sa dá dohľadať, že tvrdil, že spoločnosti Fannie Mae a Freddie Mac nemajú žiadne výrazné riziká.

Potrebujeme komentátorov a ekonómov, ktorí vyjdú s kožou na trh

Philip Tetlock tvrdí, že predpovedať budúcnosť sa dá maximálne tak na rok a pol dopredu, všetko dlhšie je čarovanie a náhoda. Preto treba zaželať ľuďom ako George Friedman (nie Thomas) a jeho knihe The Next 100 Years veľa šťastia, ale nestrácať s nimi čas.   

A Tetlock je ešte celkom optimista, napríklad oproti Nassimovi Talebovi, ktorý je väčši skeptik a zaujímajú ho hlavne „čierne labute“, ktoré sa predvídať z minulých dát nedajú. A dôsledky sme videli napríklad v nedostatočne zabezpečenom reaktore vo Fukušime. Teda voči minulým katastrofám bol zabezpečený dostatočne. Ale nie voči tým budúcim a nečakane veľkým.

Tetlock polemizuje s Talebom a napísali spolu o svojich nezhodách spoločný článok. Myslí si, že Talebovo zabezpečenie antikrehkosti je príliš nákladné. Vysvetľuje ako robiť lepšie predpovede na tejto dvojdňovej master class.   

 Philip Tetlock napísal knihu Superforecasters a je asi najlepším odborníkom na svete na túto tému. Zostavil tímy „superpredvídačov“, ktorí dokážu predvídať budúce udalosti výrazne presnejšie, než napríklad stávkujúca verejnosť a trhy s predpoveďami. Tetlock taktiež výrazne vyhral súťaž vedeckých tímov v predvídaní a IARPA následne kontrahovala iba jeho tím.  

Prvý trik je v tom, že musíte vysloviť predpoveď tak, aby sa dala overiť (tzv. test jasnovidkou). Teda ak by teoreticky existovala nejaká jasnovidka a pozrela sa do budúcnosti, musí vedieť povedať, či máte, alebo nemáte pravdu. Teda základ, je že potrebujete stanoviť presný dátum. Napríklad ak tvrdíte, že EÚ niekedy zanikne, nie je to predpoveď. Nick Bostrom tvrdí, že je až 25% pravdepodobnosť, že ľudstvo do roku 2100 vymrie. Možno je jeho pravdepodobnosť výrazne prehnaná, ale je to predpoveď.

Druhý trik je v tom, že musíte čo najpresnejšie číselne vyjadriť pravdepodobnosť svojej predpovede. Čudovali by ste sa, ale „pod veľmi pravdepodobné“ si jeden človek predstaví 80% a druhý 20%. Musíte sa vyhnúť číslam 0% a 100%. Lebo ak by ste tvrdili, že šanca Trumpa vyhrať vo voľbách je 0% je to matematicky veľmi odlišné od toho, keď tvrdíte, že jeho šanca je len 5%. V skratke, po tom čo Trump vyhral, by vám to pokazilo úplne a nadobro vaše skóre a dôveryhodnosť.

Tretí trik je dobre svoje predpovede kalibrovať. Teda ak ste urobili 10 nezávislých predpovedí na desať dní, že „zajtra bude so 70% pravdepodobnosťou pršať“ a naozaj pršalo 7 z 10 dní, tak ste perfektne kalibrovaní.

Štvrtý trik je zaznamenávať si svoje pravdepodobnosti, tak aby sa dali porovnať s inými ľuďmi. Philip Tetlock spustil projekt pre verejnosť Good Judgement Open, kde si každý môže testovať svoje schopnosti a zlepšovať sa vo svojich predpovediach. Je to otvorená verzia jeho projektu, ktorí predtým súťažil v turnaji IARPA (Intelligence Advanced Research Projects Activity).  Robí sa to cez tzv. Brierove skóre, kde 0 znamená najlepšie možné predvídacie schopnosti a 2 znamená najhoršie možné predvídacie schopnisti. No a 0,5 je skóre čitej náhody, teda ak stále dávate 50% pravdepodobnosť.

Chcem uviesť názorný príklad. Osobne moc na GJ Open aktívny nie som. Za rok som urobil 25 predpovedí a moje celkové Brierove skóre je 0.227, čo je lepšie ako medián 0.291 všetkých používateľov. Ak by som chcel byť dôsledný, každá otázka by mi mala zabrať aj 2 hodiny. Dough Lorch, top superforcaster z knihy Philipa Tetlocka mal skóre 0.14. Pointa je, že je veľmi ťažké byť konzistentne dobrý v predpovediach.

 A to, že sa vám niečo náhodou podarí moc neznamená, ak to nie je dlhodobo konzistentné. Napríklad odhadol som, že Trump vyhrá so 65% pravdepodobnosťou voľby a predtým som odhadol so 70% pravdepodobnosťou, že získa republikánsku nomináciu. Za tieto dve otázky som mal výborné skóre oproti mediánu. Ale celkovo moje skóre je len nad mediánom a nie je v kategórii „super“. Každopádne, aj keby som mal skóre nad 0,5 - teda horšie než náhoda, stále idem s kožou na trh, a chcem len názorne ukázať, čo by mal byť úplný štandard v mienkotvorných médiách. Ak sa teda chcú výraznejšie odlíšiť v predpovediach od pocitov a emócii, ktoré sprostredkúvajú dezinformačné médiá.   

Komentátori by mali svoje predpovede kvantifikovať a zverejňovať svoju úspešnosť

Piaty trik je popísať ako človek pri svojej predpovedi uvažuje. Až tu je priestor na filozofovanie a predstavenie vlastných mentálnych modelov a podkladov z ktorých komentátor čerpá.

 Je super ak ekonómovia a komentátori vedia formulovať dobré otázky. To je podľa Tetlocka asi ešte hodnotnejšie, ako dobre predpovedať budúcnosť. Ale bez toho, aby urobili tie prvé štyri kroky predtým, ich predpovede nemajú veľkú hodnotu. Dokonca môžu byť často škodlivé a zmýliť politikov a bežných občanov.

Preto ak chceme bojovať proti fake news a hoaxom, treba aby sme zvyšovali kvalitu predpovedí aj vo vlastných radoch. Úprimne by som chcel vidieť prvé médium, ktoré bude vyžadovať od svojich komentátorov a všetkých citovaných expertov, aby presne sledovali a kvantifikovali svoje predpovede.

Ak urobia citovaní odborníci vo svojom komentári predpoveď, tak by mala byť zvýraznená a prepojená hyperlinkou na ich profil s ich (Brier) skóre. A potom spätne vyhodnotená. Ide o to, aby sme postupne zmenili svoju mentalitu z „mentality vojakov“ na „mentalitu sliedičov“ (skautov). Teda hľadať cesty, ktoré nám pomôžu mýliť sa menej. A nebáť sa mýliť sa, ale vedieť si rýchlo opraviť názor, keď niekto predloží silnejšiu proti-indíciu.

Teda aby sme sa pretekali v čo najlepších argumentoch a predpovediach a nechválili sa len tým, že niekto vie bojovať za svoj názor lepšou rétorikou. Scott Alexander píše, že racionálna a argumentmi podložená diskusia je jedinou asymetrickou zbraňou v našom repertoári. Rétorika, násilie a financovanie marketingu a páčikov na facebooku sú všetko symetrické zbrane. Nedá sa s nimi získať výhoda inak ako prečíslením nepriateľa. Iba racionálnou diskusiou a lepšími argumentmi sa dá premôcť aj finančne silnejší súper.    

V súčasnosti zažívame ďalšiu škodlivú asymetriu v podobe privatizovania ziskov a znárodňovania strát. Teda to, čo sa udialo pred deviatimi rokmi po finančnej kríze, keď si bankári mohli nechať svoje miliónové bonusy, aj keď banky museli zachraňovať daňový poplatníci. A doteraz sa táto situácia moc nezlepšila.  Nassim Taleb napríklad navrhuje, aby riaditelia bánk, ktoré sú príliš veľké, aby skrachovali, zarábali iba toľko čo štátni úradníci. To by nútilo banky zmenšiť sa. A tiež navrhuje, aby nemohli politici a regulátori neskôr zarábať v biznise viac ako v úrade, a využívať tak svoju asymetriu - znalosť dier v komplexnej legislatíve.  

To, že cudzia veľmoc môže beztrestne podporovať sieť konšpiračných médií a pomáhať extrémistickým stranám skupovať populárne stránky na Facebooku a meniť ich na vlastnú hlasnú trúbu je veľká tragédia. Taktiež je hrozné, že podobné stránky ohrozujú naše verejné zdravie propragáciou lží o škodlivosti očkovania. A zneužívajú tak strach rodičov a celkovo zlé schopnosti populácie rozmýšľať v pravdepodobnostiach.

No túto tragédiu dezinformácie treba oddeliť od oprávneného hnevu časti verejnosti aj demagógov na elity a triedu expertov, ktorí chodia každoročne do Davosu, ale neplatia za svoje zlyhania. Mali by urýchlene začať používať štandard v predpovediach ktorý ukazuje Tetlock vo svojom Good Judgement Project a tiež zverejniť, či ich investície sú v súlade s tým, čo predpovedajú.

Politika často znamená len nami ohraničenú oblasť, kde sa zdráhame vpustiť racionalitu, a len nekriticky tlieskame názorom populárnym vo svojej bubline. Lenže emócie a dokonca ani empatia nie sú dobrým a dostatočným základom na vzájomné harmonické spolužitia a tvorbu kvalitných verejných politík.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Ramsaymu premiéra vyšla, slovenskí hokejisti zdolali v príprave Česko

Víťazstvo je dobré, ale vieme, že musíme hrať lepšie, priznal nový kouč Slovákov.

KOMENTÁRE

Podomový šmejd s jadrom Únie

Žiadna „super EÚ“ s jedným pevným jadrom sa nechystá.

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.


Už ste čítali?