Čo je dobré a čo je zlé na Vízii Slovenska podľa SaS

Autor: Jakub Šimek | 20.5.2017 o 11:24 | (upravené 21.5.2017 o 16:26) Karma článku: 3,40 | Prečítané:  533x

Bez irónie treba uznať Richardovi Sulíkovi a SaS, že je umenie napísať tak krátku a jasnú víziu pre krajinu. Čím kratší priestor na vyjadrenie myšlienok, tým je to ťažšie. Skúsim rozobrať, čo sa mi na ich vízii páči a čo nie.

Richard Sulík zverejnil Víziu Slovenska podľa SaS tu

Filozofia – len rovnosť príležitostí nestačí (Equality vs Equity)

1. Jednoduchšie a jasnejšie pravidlá môžu naozaj výrazne zlacniť a zefektívniť štát, kvôli výraznej asymetrii a nelineárnosti - len trochu viac byrokracie za určitou hranicou môže priniesť výrazne viac komplexity, predraženia a spomalenia. Ako keď stačí o pár viac aut na cestách, a zrazu sa vytvorí niekoľko hodinová zápcha.

2. Ale - "menší štát" môže byť zároveň oveľa viac prebyrokratizovaný ako "väčší štát" a naopak - "menší a väčší štát" je len metaforou nižšieho/vyššieho pomeru verejných výdavkov voči HDP. Možno Sulík pod metaforou menšieho štátu myslí aj menej verejných výdavkov aj menej regulácii a byrokracie. Ok, ale ani menej regulácii, neznamená jej lepšiu kvalitu. Asi nehodnotíme knihy podľa počtu slov. 

3. Menej výdavkov štátu nemá žiaden súvis s úrovňou a kultúrou demokracie. Napríklad ak by sme v budúcnosti nahradili skoro všetkých policajtov dronmi a robotmi a mali len elitné jednotky a sledovali každý pohyb každého človeka, je to lacnejšie než súčasný stav a štát by sa "zmenšil". Ako presne by sa zlepšila demokracia? Chápem, že SaS to myslí tak, že chcú zmenšiť štát a zároveň aktívne zvýšiť demokraciu. Možno tak, že preškolia prepustených policajtov a iných úradníkov na súkromných lektorov aplikovanej racionality, filozofie a programovania a pomôžu vytvoriť trh so súkromným doučovaním, kde sa budú rodičia predbiehať koľko ich deti už vedia o veciach verejných a programovaní umelej inteligencie. A týchto rodičov bude väčšina a ich deti budú voliť racionálne a vždy si čekovať svoje kognitívne skreslenia a slepé škvrny v myslení.

4. Menej štátu neznamená automaticky menej korupcie. Podobne ako zadlženie občanov môže byť cez štátny dlh, ale aj cez zadlženie domácností, tak korupcia funguje aj v súkromných spoločnostiach. Dobrý a efektívny štát chráni občanov pred súkromnou korupciou, ktorá môže mať rôzne podoby. Všetko je otázka miery - podobne ako v metafore záhrady a polievania kvetov - je spodná aj vrchná hranica "veľkosti štátu" pri ktorej bude korupcia znovu narastať. Korupcia nastane vždy, keď uprednostníme súkromné pohnútky a ciele pred verejnými (Kantov public vs private use of reason). Dá sa znížiť lepšou "štábnou kultúrou", osobným príkladom, etickými zásadami a "cukrom a bičom". Opäť ale asi treba vnímať tvrdenie v deklaratórnej rovine – SaS chce menší štát, ale zabezpečí, aby sa cez zmenu štábnej kultúry a celospoločenskej klímy, spolu s od detstva vštepovanou aplikovanou racionalitou a etikou, zmenil súčasný neblahý stav korupcie, keď 90% živnostníkov platí minimálne odvody a považuje okrádanie štátu a verejnosti za cnosť. Podnikatelia tiež čarovne majú vždy zisk veľmi podobný výške daňovej licencie. Skoro nikto sa neriadi princípom: Padni komu padni. Každý uprednostňuje svoj "klan" a rodinu a chce mať lepšie auto a dovolenku ako sused. Načo by potom platil 1000 eur ročne na daniach, keď môže zoptimalizovať a zaplatiť len 40€ aby sa nepovedalo. To, že z tých 1000 eur by išlo 670€ do obce, kde má človek trvalí pobyt a platilo aj učiteľov a škôlky ľuďom dnes nedochádza. Čo asi tak urobí našinec s touto štábnou kultúrou, keď začne riadiť niečo viac ako svoju firmu? Naozaj stačí, aby nebol oligarcha?

5. Vízia, že štát budúce generácie nezadlžuje je podľa mňa hodnotná, lebo robí štát menej krehkým. Je naozaj smutné vidieť zadlžené štáty na západe a mladých ľudí, ktorí už teraz vedia, že sa nezopakuje doba, kde by nekvalifikovaní pracovníci mohli na začiatku svojej mladosti vlastniť domy, ako vlastnili ich rodičia a starí rodičia. Ak nastane kríza a automatizácia zhorší vyhliadky ľudí na prácu, tak menej zadlžené štáty budú mať nižšie riziko kolapsu.

Zahraničie – Slovensko ani EÚ nie je ostrov

6. Pre Sulíka je štát mentálny ostrov. A EÚ je trochu väčší ostrov zarastený byrokratickou burinou. Stačí ho len trochu pokosiť a bude hádam dobre. Abstrahuje od faktu, že existuje niečo ako svet do ktorého treba začleniť našu víziu pre krajinu. Napríklad písal som o tom, že Slovensko by malo mať ambíciu byť v prvej desiatke krajín podľa rebríčkov Social Progress Index, Good Country Index a Doing Business Index. Lebo to spája ideu zdravého nacionalizmu a súťaživosti, so snahou efektívne tvoriť blahobyt pre našich občanov, a zároveň byť ako krajina dobrým globálnym občanom. Zároveň indexy SPI a GCI majú v sebe logiku hodnoty za peniaze. Teda nemusíme byť najprv bohatá krajina, aby sme efektívne tvorili blahobyt.

7. „Štát udeľuje azyl na základe individuálnych osudov a nie na základe masovej migrácie“. V poriadku, no niekedy sa stane, že 100 tisíc Čechov a Slovákov zdieľa rovnaký osud – napríklad utiekli do Rakúska pred ruskou okupáciou v roku 1968. Samozrejme, Rakúšania sú susedia a zdieľame s nimi spoločnú históriu, kde síce neprevládala láska, ale poznáme sa. Maďari proti nim bojovali s Turkami, preto napr. ich extrémistická strana Jobbik nie je proti-islamská. Ale chápem, že Sýria je predsa trochu ďalej a sú tam iní kresťania, kopec moslimov, a tak. A mali si ich radšej „zobrať domov“ štáty z Perzského zálivu. Problém s týmto bodom je, že kopec Slovákov má príbuzných čo robili na Blízkom východe, chodia do Dubaja, montovali pre Sýrčanov tanky, majú prepojené rodiny. Ale zároveň vtedy nebol internet a Islamský štát. A biológia s tisíckami rokov ľudskej histórie nás naučili, že sa treba mať na pozore pred cudzími a neznámym. Lenže je to podobne ako s chudobou a gangami. Ak žijete v gete, tak vašu smrť môže spôsobiť len to, že máte nesprávnu farbu trička. Ak žijete vo Švajčiarsku, tak môžete byť najbohatšou krajinou aj keď 25% obyvateľov tvoria cudzinci. Ľudí treba počúvať, no zároveň vedieť, že ľudia často nevedia čo chcú a zvyknú si, aj na červené tričko, aj na kolegov tmavšej pokožky. Aj na to, že je naozaj lepšie ak sa v baroch nefajčí, a dnes to potvrdí asi väčšina fajčiarov. Tiež ľudia potvrdia, že môže byť celkom dobrý pocit vyvyšovať sa na cudzincov u nás doma, ale keď našinca zahulákajú za prízvuk britskí nacionalisti a fagani, tak to nie je moc dobrý pocit.  

Spravodlivosť - transparentnosť má svoje medze

8. Lepšia prokuratúra je naozaj kľúčom k efektívnemu boju proti korupcii. Dnes to vyzerá tak, že prokurátori vyrábajú procesné chyby na počkanie a potom si kupujú byty na Floride. Vlastné upratovanie u sudcov a hodnotenie ich výkonu znie ako dobrý nápad. Tiež je to podľa mňa otázka miery – znovu kvety v záhrade možno polievať príliš veľa aj príliš málo. Prílišná transparentnosť a prílišné používanie metrík v spravodlivosti môžu podkopať jej autoritu.

Blahobyt – oddelenie práce od príjmu

9. Vždy som obdivoval na SaS, že pretláčali inovatívnu myšlienku istej podoby základného príjmu. Ich konkrétne riešenie môže mať viacero technických aj filozofických chýb. Ale pre mňa je základný príjem nie len zmena systému, ale niečo vyššie – zmena rámcu - a teda myšlienka oddelenia práce od príjmu. Trochu paradoxne vyznieva spojenie slov „minimum“ a jeho „znižovanie v prípade práce“. Základný príjem by bolo zaujímavé testovať najprv na úrovni miest. Alebo len zvýšiť životné minimum a dávky v hmotnej núdzi. Prekopať celý systém a zjednodušiť ho má svoje čaro. Tu by som upozornil na jednu zásadnú vec – zdravotná starostlivosť a zdravotné poistenie je verejný statok, ktorý možno reformovať, ale treba byť pri tom veľmi opatrný a štát v ňom má dôležitú úlohu. Tiež neviem, čo znamená „základná starostlivosť“. Dnes ľudia užívajú príliš veľa rôznych liekov a možno by bolo dobré ak by mali lepší prístup k ich poisteneckým účtom. Napríklad, že im príde SMS po návšteve lekára. Ale drahé zákroky a liečenie zriedkavých a vážnych chorôb by mal poisťovať štát, inak sa stane, že chudobní ľudia a ľudia s vrodenými poruchami budú v nevýhode a reálne trpieť. Stačí sledovať fiasko so zdravotníctvom v USA, alebo si vygoogliť si čo znamená „deaths of despair“ (Dnes kvôli predávkovaniu sa komerčne dostupnými opioidmi a chudobe na vidieku zomiera viac belochov ako černochov v strednom veku). USA má ako jediná vyspelá krajina 3 milióny ľudí, ktorý žijú pod *globálnou* hranicou extrémnej chudoby 2 doláre na deň. 

Chudoba – nejde o etnicitu, ale o vymanenie sa z prostredia generačnej chudoby

10. „Falošné motivátory" a Rómovia – je veľké nepochopenie, že sa problémy života v generačnej chudobe zamieňajú s nejakou vraj problematickou etnicitou alebo kultúrou. Hlavne ak sa na Rómov stopí veľa peňazí a je skôr výnimka (Spišský Hrhov a možno dve ďalšie dediny), že nejaký projekt nejakých Rómov aj zamestná. Asi viete, že Íri majú svojich bielych kočovníkov, ktorých nazývajú Travelers. Aj o tom bola kriminálna komédia Snatch (Podfuck). Podobne ako u amerických belochov, ktorí žijú v generačnej chudobe v prívesoch, ide o špecifiká kultúry v generačnej chudobe a nie špecifiká nejakej etnicity. Čítali ste, že naši Rómovia sú často úspešní v zahraničí, alebo asi viete, že Google aj Microsoft dnes majú za riaditeľov Indov. Nie je to genetikou alebo kultúrou nejakého etnika. Ide o generačnú chudobu dlhodobo vylúčených komunít. A tá má špecifické prejavy, ako nižšia schopnosť abstraktne myslieť a plánovať do budúcnosti, väčší stres, podchladenie, podvýživa, zneužívanie omamných látok kvôli pocitu bezvýchodiskovosti. Ľudia v chudobe žijú len pre súčasnosť a potrebujú čo najskôr zabudnúť, čo im deň dal, alebo skôr vzal. Ale tí istí ľudia ak zmenia prostredie a dostanú príležitosť vedia abstraktne myslieť a majú viac expertov na agile project management než my krčmových generálnych tajomníkov OSN.

11. Preto netreba „špeciálny zákon pre Rómov“. Rovnako ako netreba špeciálny zákon pre Židov, mormonov, ľavákov, sufi mystikov, kvetinárky a dôchodcovských hráčov petangu. Teda ak „Rómami“ nemyslíte hocijakých ľudí žijúcich v generačnej chudobe a nechcete tam začleniť aj „bielych Rómov“ a ľudí na pokraji chudoby, ktorých bude len pribúdať. Ono ani tatranský tiger sa nedá dlhodobo variť z vody a Širokého prepoteného hokejového šálu. Platí zákon rovnako pre všetkých? Pre bezdomovca -rozvedeného a nešťastného otca rodiny, pre Sulíka, Kočnera, feťáka Dušana, Babiša a Trumpa? Neplatí, a za domácu úlohu treba zistiť prečo.     

Prosperita – ekonomika je ako záhrada – záleží na miere a na kvetoch, ktoré pestujeme

12.  „Dostatok pracovných miest je najlepšia sociálna ochrana zamestnancov.“ Áno až pokiaľ nepríde kríza, roboty, vojna či len blbá ekonomická nálada presne v tom svete, do ktorého exportujeme a ktorý si vízia odmyslela. Napríklad aj naopak - vyššia sociálna ochrana v zmysle priamych transferov, môže vytvoriť viac pracovných miest. Napríklad tak, že keď niekto viac dostane, viac si odloží a začne podnikať a zamestná druhého. Alebo tak, že ľudia s vyššou mzdou začnú viac chodiť na obedy, večere a kupovať viac darčekov a dokonca aj zájsť ku kaderníčke a kvetinárke si dovolia častejšie. Preto je opäť užitočné použiť metaforu záhrady a komplexnosti. Všetko je otázkou miery – ak napríklad zvýšime minimálnu mzdu, tak si budú môcť dovoliť ísť s rodinami do reštaurácii aj čašníci a ošetrovateľky. To podporí miestne reštaurácie. Zvýšenie minimálnej mzdy môže „paradoxne“ zvýšiť zamestnanosť a prosperitu. Všetko je otázkou miery a lokálneho kontextu. Ono aj priepastná nerovnosť medzi ľuďmi sa dá vysvetliť hlavne konkrétnymi firmami, v ktorých pracujú. Akože ak niekto pracuje pre Google, tak je dosť jedno na akej pozícii. Ak niekto pracuje pre Sodexo tak môže variť v rovnakej budove, ako zamestnanec Googlu, a táto firma sa oňho zodpovedne stará, ale nemá šancu mu poskytnúť vysoký plat, lebo podobné firmy sú často v tendroch o zákazky a v stravovacom a upratovacom biznise je veľká konkurencia a už aj automatizácia. Preto by sme ako krajina chceli prilákať a vytvoriť čo najviac inovatívnych firiem ako Google. No a tie si často vyžadujú istú diverzitu. Alebo nie sú spokojní ak ich zamestnanci čakajú na pracovné víza 1,5 roka. Na takýchto firmách sa potom uživí aj kopec subkontraktorov, ktorí majú nižšie platy ako priami zamestnanci inovatívnych firiem, ale vyššie platy ako zamestnanci firiem s nižšou pridanou hodnotou.

Školstvo – zlepšenie výsledkov len ak znížime chudobu

13.  Slovenské deti začnú stúpať v PISA testoch iba ak štát dá viac prostriedkov a zabezpečí viac príležitostí chudobným rodinám vymaniť sa z chudoby. A to sa rozhodne netýka len Rómov. Napríklad dnes slovenskí žiaci na súkromných školách dosahujú rovnaký prospech ako žiaci vo Fínsku. No podmieňovať rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa príjmom, alebo dokonca vzdelaním (?) je buranstvo. Ak niekto zarába 2000-3000 eur, tak ak sa nemusí moc predvádzať pred kamarátmi, tak ušetrí polovicu príjmu a dokáže investovať, čo mu prinesie ďalší pasívny príjem.  A takéto rodiny chce SaS odmeniť neúmerne vyššími prídavkami. Len aby sme dali viac rodinám našich voličov a nie tým chudobným. A budete posudzovať aj kvalitu vysokej školy a užitočnosť konkrétneho diplomu pre spoločnosť?

Zdravotníctvo – spolupráca lekárov je rovnako dôležitá ako konkurencia

14. Maximálna transparentnosť nie je vhodná ani v zdravotníctve. Znova záhrada a nie stroj. V komplexných systémoch je lepšie použiť metaforu záhrady, kde je všetko otázkou miery. V medicíne a v školstve veľmi veľa záleží na kultúre spolupráce a vyváženosti medzi zdravou konkurenciou a efektívnou spoluprácou. Efektívna spolupráca veľkého počtu ľudí a k tomu potrebná dôvera je veľkým hnacím motorom pokroku a prosperity. To sa týka aj školstva, nie je zdravé ak sa učitelia boja inšpekcie, alebo navzájom dostatočne nespolupracujú.

Korupcia – štát nemôže byť odrazový mostík pre lukratívnu kariéru inde

15. Len zbavenie sa oligarchov a ich vplyvu na politiku nestačí. Znovu ide o komplexný systém a potrebu zmeny kultúry a zlepšenie vzdelávania a praktických zručností obyvateľov. Ak má zamestnanec dostatok rôznych zručností a príležitostí zamestnať sa v rôznych sektoroch, tak skôr nahlási korupciu na svojom pracovisku. Či už pracuje pre štát, alebo pre korporáciu. To čo nazývame oligarchizácia spoločnosti nemusí mať len buranskú podobu slovensko-rusko-baklánskeho typu rozkrádania cez predražené zákazky a nevyplácania miezd, keď sa fabriky a stavebné firmy „sedláckych manažérov“ dostanú do problémov. Napríklad v USA je zvykom, že bývalí politici robia prednášky pre korporácie, kde si zaúčtujú na honorároch stovky tisíc dolárov. Ak má práca pre štát slúžiť len ako odrazový mostík pre kariéru konzultanta a lobistu pre korporácie, tak politici majú pohnútku robiť regulácie príliš komplexnými, aby mohli potom radiť súkromnému sektoru, ako ich obísť, alebo využívať svoj adresár a kontakty na ďalšie obohatenie.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Ak veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.


Už ste čítali?