reklama

Starý Slovák o multikulturalizme

Aktívna študentka Lívia vo svojom videu kritizuje reklamu, ktorá vyzdvihuje diverzitu Slovenska a pýta sa, či môže mať Nigérijčan blond vlasy, a či je multikulturalizmus pre našu krajinu prínosom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)
Podobne ako Ibi Majga, aj Winnetou je súčasťou našej (mutli)kultúry.
Podobne ako Ibi Majga, aj Winnetou je súčasťou našej (mutli)kultúry.  

To kto je Slovák môžeme definovať minimálne dvoma spôsobmi. Podľa prvej definície je Slovák ten, kto má slovenský občiansky preukaz. Podľa tejto definície potom skutočne existujú bieli Keňania s blond vlasmi, potomkovia kolonialistov, alebo Keňania indického pôvodu. Podobne to bude aj v Nigérii. Podľa tejto definície je černoška Natalia z reklamy Slovenkou, má totiž slovenské občianstvo.

Slovensko tiež uznáva a dáva práva vybraným menšinám na etnickom princípe. Tým sa výrazne líši od Francúzska, ktoré presadzuje jednu univerzálnu identitu „Francúzskosť“ bez rozdielu na rasu a etnický pôvod. A Francúzsko sa zasa líši od USA, ktoré necháva priestor mnohorakým identitám, ktoré majú rovnakú váhu – napr. „indický Američan“ a „iránsky Američan“. Z tohto rôzneho chápania občianstva vyplývajú rôzne nedorozumenia a konflikty – ako keď komik Trevor Noah zagratuloval francúzskym futbalistom, že vyhrali majstrovstvá sveta aj pre Afriku. Na čo nasledovala prudká reakcia francúzskeho veľvyslanca v USA. Presne kvôli rôznemu chápaniu občianstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek sa môže narodiť na Slovensku ako ľavák a mať materinský jazyk rómčinu, druhý jazyk maďarčinu a až tretí jazyk slovenčinu. Môže ísť študovať do Anglicka, kde sa naučí po anglicky. Môže dokonca získať anglický prízvuk, ktorý prezrádza región aj spoločenskú triedu. Tým pádom už má akoby 5-6 identít. Ďalej sa môže naučiť programovať v JavaScript a vymedzovať sa napr. proti jazyku Python. Ďalej sa môže vo voľnom čase venovať thajskému boxu, čo je z časti ázijská identita. Môže počúvať hip hop, ale napríklad iba old school hip hop z East Coast. To je z časti černošská identita a identita východného pobrežia USA v protiklade so západným. Môže byť narodený v znamení býka, to je síce dnes zaznávaná identita, ale jedna z mála, ktoré sú globálne a univerzálne platné pre všetkých ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Človek môže mať desiatky identít a záujmov a to sa v čase môže meniť. Mám napríklad kamarátku, ktorá má švajčiarsky, americký a francúzsky pas. Dôležitou otázkou ale zostáva, či ľudia a aj multikulturalizmus na to aby fungovali nepotrebujú aj nejakú Leitkultur (hlavnú kultúru) – teda nejaký meta-naratív a niečo čo stojí nad všetkými týmito parciálnymi identitami. Podľa mňa potrebujú. 

Multikulturalizmus tu vždy bol

Multikulturalizmus nás obohacuje. A nie je to len náš Winnetou a Ibi Majga. Dobré halušky majú aspoň trochu zemiakov, a tie sú pôvodom z Ameriky. Podobne štrúdľa je pôvodom z Turecka. Ľudí hlavne v USA často rozčuľuje podľa mňa veľmi hlúpy koncept kultúrnej apropriácie. V skratke to znamená, že bieli študenti by si napríklad nemali „privlastňovať kultúru“ napr. pôvodných Američanov a nosiť na karneval „indiálnske čelenky“. Podľa mňa kritika gymnazistky Lívie na reklamu v ktorej černoška Natália má tradičný kroj je podobného rázu – ide o kritiku kultúrnej apropriácie. Je to hlúpe preto, že „Indián na koni“ je samo o sebe asi tak „tradičné“ ako Masaj na motorke. Pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky totiž nemali kone, kým tam nezavítali Európania. Nemali ich preto, že homo sapiens všade na svete má historicky ďalšiu univerzálnu vlastnosť – časom vyzabíjal všetkú megafaunu – teda veľké zvieratá. Niečo podobné sa bohužiaľ dosť pravdepodobne stane so slonmi o pár desaťročí. A stalo sa minulý rok s jedným druhom nosorožcov. Najmä kvôli pytliakom a dopytu z Číny a poverám, že rohovina lieči impotenciu. Iracionalita je ďalšia univerzálna vlastnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi by sme nechceli diskriminovať ľudí podľa prízvuku, alebo podľa farby pokožky, ktoré vypovedajú iba o geografickom pôvode človeka a jeho predkov. Sundar Pichai je napríklad Američan indického pôvodu, ktorý šéfuje Googlu. Našinec by si ho ľahko výzorom pomýlil s Rómom. Pigment kože vypovedá iba o tom, že predkovia človeka žili bližšie pri rovníku. Všetci homo sapiens sme pôvodom niekde z Kene. 

 Multikulturalizmus je ako MMA 

Výrazné pohoršenie nad zneuctením čínskych tradícií spôsobil minulý rok istý bojovník zmiešaných bojových umení (MMA, Mixed Martial Arts), ktorý vyzval asi desiatku čínskych majstrov rôznych tradičných umení na súboj a veľmi rýchlo ich premohol. No vlna hnevu bola tak veľká, že sa musel na čas ukrývať

SkryťVypnúť reklamu
reklama

MMA umožňuje ľuďom vybrať si z rôznych umení užitočné prvky a skombinovať ich. Tým sa človek stáva oveľa všestrannejším a odolnejším. Každý, kto robí šport, alebo posilňuje chápe potrebu prekonávať bolesť a výzvy, ale aj fakt, že ak to preženie, tak si môže výrazne a dlhodobo ublížiť.

Podobne ako s posilňovaním či s MMA je to aj s multikulturalizmom. Ide o nelineárny a komplexný vzťah, kde treba nájsť správnu mieru a načasovanie, ani nepodceňovať cvičenie a ani sa nepresilovať.

Zdravie potom nie je absencia choroby, lebo existuje aj epidémia z absencie patogénov – všemožné alergie a autoimúnne ochorenia. Zdravie v tejto paradigme je odolnosť, ktorá sa dosiahne posilňovaním a stretom so stresovými signálmi.

Multikulturalizmus v správnej miere nám dokáže dodať energiu a všestrannosť a hlavne užitočné nástroje. Tzv. Mindfulness meditácia pochádza z budhizmu a pomáha koncentrovať a zvyšovať výkonnosť. Rôzne mystické tradície v židovstve, kresťanstve a islame nám pomáhajú vnímať krásu a absurditu každodenného života. Etiópska kuchyňa je pre mňa najlepšia na svete, no na Slovensku ju nenájdete. Zato pravidelne jem polievku pho bo na Miletičke a kimči s mäsom v ďalšej neďalekej reštaurácií. 

Multikulturalizmus by nemal byť hrou s nulovým súčtom

Veľa ľudí si pamätá, že pred pätnástimi rokmi sa zdalo, že najväčší problémom sú slovensko-maďarské vzťahy a istý opitý politik zvolával „do tankoch na Budapešť“. Dnes vyzerá, že našim najväčším problémom sú utečenci a migranti a vzťahy s našimi susedmi nestoja pomaly ani za pozornosť a sú až excelentné a zjednotené v tejto otázke. No nič by nezjednotilo ľudstvo viac, ako náhly príchod nejakých mimozemšťanov. Zrazu by bol Arab a černoch na nerozoznanie od írečitého blonďavého Švéda či Slováka. Takýmto spoločným nepriateľom pre celé ľudstvo je napríklad klimatická zmena a iné extrémne katastrofické riziká. 

Platí to aj naopak. Človek sa môže vyhraňovať donekonečna. Ako keď je človek Petržalčan a vymedzuje sa proti staromešťanom. A keď je v Petržalke, tak sa vymedzuje ako obyvateľ Dvorov proti Lúkam. A v rámci Dvorov, keď vyrastal tak mal konflikty s deťmi za koľajnicami, z Gercenovej. Podobné "fraktálne" konflikty (platné v hocijakej mierke) sa dajú nájsť medzi hornou a dolnou Oravou, alebo medzi horným a dolným koncom dediny, alebo medzi členmi rodiny, alebo medzi rôznymi záujmami, ktoré má človek v hlave a musí ich navigovať a dať týmto „mentálnym činiteľom“ správnu mieru pozornosti v správny čas. Príliš veľa zábavy je na úkor budúcnosti. Príliš veľa asketizmu je na úkor prítomnosti.

Dôležité ale je, či ide o hru s nulovým súčtom, alebo hru s pozitívnym súčtom. Napríklad vietnamská kuchyňa nemusí vytlačiť francúzsku, ale môže umožniť vznik jedál, ktoré kombinujú obe kultúry ako Banh Mi, francúzsko-vietnamská bageta s mäsom. Podobne napríklad Sufi mystik a básnik z trinásteho storočia Rumi vo svojich básňach chválil aj Ježiša a Budhu. Kombináciou prvkov z rôznych kultúr často vzniká niečo, čo je viac a cennejšie než len súčet daných prvkov.

Ale často sa stretávame s mentalitou hry s nulovým súčtom – na to aby moja strana mohla vyhrať musí druhá prehrať. Mnoho hier takých je. Viď šport. Ale aj v športe sa hovorí, že najdôležitejšie je sa zúčastniť a hrať fér. Aj keď človek a jeho tím prehrá v jednej hre (šport), tak môže vyhrať v inej dimenzii (zdravie, sebaovládanie).

Problém dnešnej doby a prehnanej politiky identít je práve mentalita hry s nulovým súčtom a čiernobiele videnie sveta bez dôrazu na detail a nuansy, ako napr. komplexita a nelineárne vzťahy.

Nelineárne vzťahy som vysvetlil na príklade MMA a posilňovania – pravidelné cvičenie je vysoko prospešné pre zdravie, ale keď sa preženie, tak si človek môže dlhodobo uškodiť. Podobne diskusia či konfrontácia s inými kultúrami a vstrebanie či privlastnenie si ich pozitívnych prvkov sú zdravé a našu slovenskú identitu a kultúru posilňujú. Ale samozrejme mohli by nastať varianty, kde by sme stratili správnu mieru a urobili niečo nad naše sily. Nemyslím si, že by sme dlhodobo zvládali náhli prílev imigrantov v počtoch nad 2% populácie ročne, čo bol príklad Nemecka a Švédska v roku 2015. Naproti tomu Slovensko má skoro nula nelegálnych imigrantov a 12 tisíc legálnych migrantov, ktorí tu prišli minulý rok, najmä za prácou. Čo je v pomere 10x menej ako v spomínaných krajinách a hlavne na základe legálnych nárokov. 

 Mutlikulturalizmus potrebuje Leitkultur

Podobne ako existuje identita a „epistemická (učiaca sa) komunita“ okolo nejakého programovacieho jazyka a jeho nástrojov, tak existuje x komunít, ktoré sa spolu vzdelávajú, čítajú si rovnaké texty a rozumejú si. Práve táto čitateľská gramotnosť je podľa Petra Sloterdijka základom západnej kultúry. Západná kultúra sa dá potom chápať ako stovky až tisíce rokov vymieňania si dlhých listov (kníh) medzi priateľmi naprieč obdobiami, od Antiky po dnešok. Títo priatelia tvorili veľmi úzku vybranú elitu ľudí, ktorí vedeli čítať, čo bolo považované až za magickú vlastnosť. Podobne dnes asi vnímame ľudí, ktorí vedia programovať alebo zostrojovať rakety. Vedia premeniť slovo (logos) na realitu a nejaký fungujúci produkt, vynález a výtvor.

To čomu hovoríme židovsko-kresťanská civilizácia Západu a osvietenstvo bola postavená na úzkej komunite ľudí, ktorí vedeli čítať. Základom tej kultúry boli rôzne rozbroje a inšpirovanie sa inými kultúrami a ich začleňovanie do Leitkultur – osvietenstva a humanizmu. V súčasnosti čelíme novým výzvam a vyššej miere komplexity, a preto potrebujeme rozšíriť komunitu ľudí, ktorí vedia rozmýšľať v tzv. mentálnych modeloch (vedeckých konceptoch). Teda zdieľajú spoločný jazyk a vedia cez neho diskutovať a vyjasniť si spory. Napríklad poznajú koncept anti-krehkosti (správna miera posilňovania) aj koncept nelineárnych vzťahov (veľa vody aj málo vody vie zničiť úrodu, neplatí "čím viac, tým lepšie"). Rovnako chápu koncept „Goldilock“ podmienok na život ( pôvodne z rozprávky, kde kaša bola akurát, ani horúca ani studená).

Z týchto dvoch vedeckých konceptov či mentálnych modelov vyplýva, že podobne ako posilňovanie tak aj stret s inými kultúrami zvyšuje odolnosť (anti-krehkosť) no zároveň existuje nejaká zdravá miera, ktorú keď prekročíme, tak si ublížime, podobne ako keby sme si nabrali príliš silné váhy a poškodili si tým svaly, či kĺby. Tento druhý mentálny model nelineárnosti (komplexnosti) hovorí, že krajina môže mať príliš málo diverzity pre svoje dobro a príliš veľa diverzity pre svoje dobro – alebo príliš náhlu zmenu v diverzite pre svoje dobro. 

To neznamená, že keď ľudia budú mať väčšiu „slovnú“ zásobu vedeckých modelov, tak budú mať rovnaké hodnoty a rovnaké názory, či politické presvedčenie. Ale budú vedieť podobne ako pri MMA použiť viac nástrojov na viac rôznych príležitostí a budú vedieť vôbec nájsť spoločnú reč.

Leitkultur budúcnosti by mala byť stále ukotvená v humanizme, ale potrebujeme posilňovať podobne silné a sofistikované komunity aké majú programátori. Komunity ľudí, ktorí sú gramotní v racionalite a v uvažovaní vo vedeckých konceptoch / mentálnych modeloch. Leitkultur by mala byť tiež ukotvená v niečom, čo je v nás "viac ako ľudské" – v zmysle univerzálne zdieľaného pocitu úžasu nad nevyspytateľnosťou a tajomnosťou ľudského údelu a ľudskej duše. V tom nás zasa zjednocuje naprieč kultúrami mysticizmus (ako vnútorná podstata každého náboženstva). Podobne ako kresťania majú C.S. Lewisa či Sorena Kierkegaarda, židia majú mystikov ako Martin Buber, tak aj moslimovia majú top svetových mystických básnikov ako Rumi, ktorý inšpiroval desiatky západných umelcov, medzi inými napríklad Madonu. 

Tieto modely a inšpirácie sa dajú kombinovať s pozitívnymi vplyvmi mnohorakých kultúr, aby vzniklo niečo viac ako súčet prvkov celku - odolná a životaschopná európska a slovenská kultúra, ktorá bude vedieť prispieť k riešeniu súčasných svetových problémov. 

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu