reklama

Prečo je ok byť veriacim liberálom či konzervatívcom?

Pred pár dňami som natrafil na fascinujúcu myšlienku, že (duchovné) prebudenie je úplne oddelené od (psychologického) vývinu a toho, čo nazývame rozširujúci sa morálny kruh. Sú to dve rôzne dimenzie, ktoré spolu nesúvisia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Musíme pozbierať sily, skombinovať rôzne pohľady, a dostať náš akt na "next level", ako hovorí skupina Die Antwoord z Južnej Afriky.
Musíme pozbierať sily, skombinovať rôzne pohľady, a dostať náš akt na "next level", ako hovorí skupina Die Antwoord z Južnej Afriky. (zdroj: Foto: http://blabla.co.za/much-ado-about-die-antwoord/)

Vždy ma udivovalo, ako mohli zen-budhisti bojovať v druhej svetovej vojne za imperialistické Japonsko. Alebo ako môžu niektorí budhistickí mnísi, napríklad dnes, schvaľovať násilie voči moslimom v Mjanmarsku. Niečo podobné sa dá povedať o každom náboženstve. Človek môže mať pocit splynutia s univerzom a dosiahnuť zmenené stavy vedomia a prežívania, a pritom byť racionálne a mentálne (uviaznutý) na etno-centrickej úrovni vnímania sveta (alebo aj nižšej).

Nie je to ale chyba náboženstva. Duchovné prebudenie súvisí s vnútorným (ezoterickým) aspektom náboženstiev, teda s rôznymi technikami, ako sa stíšiť a navodiť si zmenený stav vedomia. Rozširovanie morálneho kruhu a vývoj mentálnych modelov o svete súvisí s vonkajším (exoterickým) aspektom náboženstva. Človek preto môže byť napríklad vegán a pluralisticky uvažujúci liberál, ktorý sa nikdy ani neobtrel o nejaké duchovno, či techniky zmeny vedomia. Naopak, človek môže byť „duchovne prebudený nacista“. Presne preto, že tieto dve domény spolu vôbec nesúvisia. Znovu spomeňte si na etno-centrických mníchov v Mjanmarsku. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vnútorné aspekty viery ako mysticizmus a spiritualita formujú jednotlivcov

Vnútorné a teda ezoterické aspekty rôznych náboženstiev sú si veľmi podobné a sú postavené na praktických technikách zmeny vedomia cez prácu s telom a dychom. A teda na mysticizme, čo je práca na sebe a vzťah seba s vlastným ja. Napríklad kundalini jóga používa cvik zvaný „Sufi Grinds“, ktorý vychádza z moslimského sufizmu. Pri rôznej meditácii či jóge, človek môže použiť napríklad aj Buteyko techniku dýchania, ktorá vznikla v kontexte sovietskeho vesmírneho výskumu a používa sa na liečbu astmy. Podobne môžme použiť čínske Qigong dýchacie techniky, alebo „box breathing“, ktorý používajú americkí Navy SEALS.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Včera som bol po dlhom čase nečakane na omši, a nepohodlné kľačanie a opakovanie modlitieb, spolu s vnútorným stíšením sa a modlením sa, mi dosť pripomína jógu, alebo metta meditáciu. V každom prípade tieto rôzne tradície pomáhajú mozgu dostať sa na iné vlny. Pritom mysticizmus, ako prácu a vzťah seba s vlastným ja, treba oddeliť od spirituality, ktorá zahŕňa aj vzťah vlastného ja so životom a svetom.

Vonkajšie aspekty viery formujú prosperujúce komunity, ktoré prežili tisícky rokov 

To čo nazývame náboženstvo, má často do činenia s vonkajším, exoterickým aspektom náboženstiev, teda rôzne náuky, rituály a mýty, ktoré udržujú *komunitu* pokope a pomáhajú vychovávať deti v kultúre, ktorá danú komunitu zjednocuje a pomáha jej rozvíjať sa a prežiť po tisícky rokov. Teda (sub)kultúry sú rôzne, napríklad depešáci. Náboženstvo je kultúra, ktorá evolučne prežila napríklad vyše 5000 rokov. Sekta je niečo, čo prežilo možno 20 rokov a jej členovia majú ošuntelé alebo žiadne autá, lebo ich príliš vyciciava. To, či nejaká sekta evolučne prežije sto rokov nikto dopredu nevie, možno ak sa zmení na menej agresívneho „parazita“. Nejaké náboženstvo môže mať vyše sto dietárnych zákazov a príkazov, napríklad nejesť morské plody, alebo mäso, ktoré nebolo špeciálne upravené. Niekto na racionalistickej, vedeckej, úrovni rozmýšľania sa z toho môže smiať, že to je nonsens a povera. Samozrejme, že daný príkaz má evolučný inštrumentálny zmysel, napríklad v tom, že držal komunity pokope po tisícky rokov (pocestní museli navštíviť spoluveriacich, inak by sa nenajedli).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ideológia je akt prekračovania hraníc medzi doménami a uzurpovanie si autority mimo svojej domény

Náboženstvo v užšom zmysle je o výchove detí a vytváraní prosperujúcich komunít. Bodka. Je to oddelená doména od vedy, techniky, spirituality, mysticizmu, či mágie. Keď sa nejaká doména snaží uzurpovať si autoritu v inej doméne, nastáva fenomén, ktorý nazývame ideológia. Ideológia je tento akt prekračovania hraníc medzi doménami (farár dáva za príklad levíčatá, feminista rieši biológiu, naivný scientista oslabuje komplexné systémy a nahrádza ich komplikovanými systémami, ktoré sa sami nevedia liečiť - ako priemyselné lesníctvo, či priemyselné intenzívne poľnohospodárstvo). 

Vnútorné aspekty viery sú menej rivalistické 

Asi ťažšie si vieme predstaviť roztržky a konflikty medzi ľuďmi, ktorí praktizujú určité meditačné či dýchacie techniky a vnútorné aspekty viery. Tie buď fungujú v nejakom kontexte, alebo nefungujú. Napríklad „box breathing“ nám môže pomôcť ukľudniť sa a sústrediť sa, naopak metóda dýchania Wima Hofa nám pomôže nabudiť sa pred otužovaním či športovaním. Ľudia sú tiež rôzni a na každého môže fungovať niečo iné. Podobne sa dá skombinovať kresťanská mystika so židovskou, či moslimskou. Netvrdím, že nemôžu vzniknúť problémy, či nejaká rivalita, ale je to ťažšie predstaviť si, ako pri vonkajších aspektoch viery ako náuka, rituály a príkazy, či zákazy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vonkajšie aspekty viery pomáhali budovať prosperujúce komunity, ktoré dokázali prekonávať evolučné tlaky a podmienky nedostatku po tisícky rokov. Napríklad pôst otužuje telo, utužuje komunitu a pritom rieši nedostatok jedla na konci zimy. V súčasnosti sa ale doba zrýchlila natoľko, že nám ponúka veľa nových rizík, no zároveň príležitostí. Príležitosti sú spojené najmä s ekonomikou hojnosti a anti-rivality.

Možno ste si všimli, že ľudia v bohatších krajinách sú väčšinou „liberálnejší“ a menej (tradične) náboženskí. Je to preto, že sociálny štát prebral mnohé funkcie rodiny a kmeňa, či dedinskej komunity. Tým uvoľnil evolučné tlaky a umožnil ľuďom venovať sa napr. kreativite a tvorbe anti-rivalistických statkov (Keď si vypočujem tvoju hudbu, ty tým nič nestratíš, naopak tvoja základňa fanúšikov sa rozšíri a stane sa hodnotnejšou. Podobne to funguje so softvérom a schopnosťou derivovať, či hovoriť po anglicky.) Zároveň to neznamená, že ľudia sa stali anti-rivalistickí vo všetkých doménach. Sociálny štát môže dať paradoxne ľuďom viac energie a času venovať sa kultúrnym vojnám a ochrane svojej kultúry, či náboženstva.

Problém je samotný myšlienkový rámec rivality. Tento rámec tu bol s nami od počiatku sveta a na ňom funguje evolúcia a pokrok, ktorý priniesla. Bohužiaľ, ľudstvo vďaka exponenciálnym technológiám dospelo do bodu, keď sa hry s nulovým súčtom ľahko môžu premeniť na hry s negatívnym súčtom. Teda namiesto win-lose hry, dostaneme napr. nukleárnu zimu, dva roky bez slnka, neúrodu, masívny hladomor a omni-lose-lose hru (prehrajú všetci a vymrieme ako ľudstvo, alebo skoro všetci a vymrie väčšina ľudstva).

Džina v podobe exponenciálnych technológií nedáme späť do fľašky, a preto musíme radikálne zvýšiť našu kapacitu vytvárania zmyslu (sensemaking) a kapacitu robenia správnych rozhodnutí (choicemaking). A to znamená rozmýšľať v anti-rivalistických rámcoch, ktoré berú ohľad na všetkých a uzatvárajú všetky cykly (napr. cirkulárna ekonomika, princíp „skin in the game“ a anti-krehkosti). 

To či ste viac konzervatívny, alebo liberálny závisí od vášho typu osobnosti, a nie od morálky

To, či ste viac konzervatívny, alebo liberálny závisí často od typu vašej osobnosti podľa tzv. Piatich veľkých osobnostných čŕt. V skratke ak máte skupinu sto účtovníkov, tak medzi nimi bude viac konzervatívcov, ako medzi sto kreatívcami v reklamnom priemysle. Asi by ste ale nechceli, aby váš účtovník bol príliš kreatívny a otvorený nekonvenčným a novým prístupom, či zážitkom. Možno nechcete, aby váš účtovník nebol ani trochu kreatívny. Vďaka konzervatívnym ľuďom, tu šľape svet ako hodinky, kúri sa, svieti sa, máme upratané ofisy, MHD chodí a my nechodíme do basy za daňové delikty.

Zároveň človek môže byť konzervatívny na rôznych úrovniach psychologického vývoja a pri rôznych šírkach jeho „morálneho kruhu“. Rovnako môže teda byť konzervatívny pri rôznom obsahu mentálnych programov a softvéru, ktorý mu beží v mysli. Teda človek môže mať rôzne mentálne modely, pravidlá rozhodovania a ortodoxie a byť pritom viac otvorený k integrovaniu nových poznatkov a zmene názorov, alebo naopak menej otvorený. Napríklad človek môže byť na post-modernej, a teda post-racionalistickej, pluralistickej (relativistickej) úrovni vnímania sveta, a pritom byť konzervatívny a odmietavý k novým poznatkom, ktoré by jeho súčasné videnie sveta narúšali. (Napr. feminista, ktorý odmieta každý argument Jordana Petersona). Zároveň môže byť predpojatý a neznášanlivý k nižším – mytologickým, či racionalistickým vysvetleniam sveta.

Alebo človek môže byť napríklad milovníkom vedy a modernity, na racionalistickej úrovni, no zároveň to môže byť psychopat, ktorému robí dobre urážať veriacich. Naopak, človek môže byť kresťan, myšlienkovo na mytologickej úrovni, ktorý neverí na evolúciu, ale za to je milý ku všetkým ľuďom, len bohužiaľ jeho mentálny program má niečo proti spolužitiu a vzťahom ľudí rovnakého pohlavia.

Zručnosti z jednej dimenzie nemožno automaticky predpokladať v inej dimenzii

Ešte raz zopakujem hlavnú pointu článku – vyššie spomínané príklady (racionalista ale psychopat, láskavý človek na mýtickej úrovni) nič nehovoria o „duchovnom prebudení“ a teda vnútorných, ezoterických aspektoch viery, ktoré majú jasné napr. zdravotné a psychické benefity, ale bohužiaľ sa môžu udiať aj ľuďom na etno-centrickej alebo ešte nižšej úrovni vývoja.

Aby sme to zjednodušili môžeme všeobecne povedať, že prenos zručností z hocijakej dimenzie do inej dimenzie vôbec nie je samozrejmý. Napríklad človek môže získať nobelovku za ekonómiu, ale byť hrozným finančným poradcom (viď krach LTCM). Identita človeka sa ale skladá, ak nie z desiatok, tak zo stoviek dimenzií. Preto postaviť identitu na nejakých troch dimenziách je, ehm, zjednodušujúce.

Prechod cez púštne údolie digitálnej doby medzi dvoma svetmi 

Celú situáciu dosť komplikuje fakt, že väčšina hodnoty v mnohých doménach (politika, vzdelanie, umenie, náboženstvo, konzum...) pochádza zo signalizácie. Teda z konceptu, ktorý je pôvodne z evolučnej biológie a hovorí, že drahý signál je hodnoverný signál. Byť birmovaným katolíkom je nejaký signál. Diplom z Harvardu je drahý a vzácny signál (reprodukčnej spôsobilosti - fitness), lebo absolventov je ročne len pár tisíc (rivalita). Ale ten diplom nič nehovorí o súčasných vedomostiach a schopnostiach absolventa (ktoré rýchlo erodujú) či vžitej a prežitej múdrosti (ktorá sa buduje praxou a feedbackom z mnohých zlyhaní), a ktoré majú charakter anti-rivalistických statkov. (Ale človek potrebuje jesť a bývať, aby sa mohol nepretržite vzdelávať, a to sú v súčasnosti rivalistické statky.) 

Evolúcia je prispôsobovanie sa meniacemu prostrediu, a to cez dve stratégie. Jedna stratégia sa volá výstup na vrchol (hill climbing – ktorý najbližší kopec je najvyšší a umožní mi najvyšší výhľad?) a druhá stratégia sa volá prechod cez údolie (valley crossing – dočasné zníženie reprodukčnej spôsobilosti, aby sa človek dostal, ak to prežije, na globálne vyšší kopec a mal oveľa lepší výhľad, ako keby sa štveral na lokálne najbližší kopec). Pri rapídne meniacom sa prostredí potrebujeme ľudí, ktorí sú kreatívni a ochotní prejsť cez „údolie sĺz“ alebo previesť nás cez „púšť“ (mýtická ilustrácia tejto evolučnej stratégie v podaní Mojžiša a Židov). Rovnako potrebujeme ľudí, ktorí sú konzervatívni, a vedia napr. ktorým častiam sa vyhnúť, a ktorými cestami sa radšej nevydať.

Napríklad dosť opatrne by som zvažoval otázku, či povoliť bojovať ľuďom, ktorí sú biologicky muži, ale cítia sa byť ženami, v jednom ringu s biologickými ženami napr. v thajskom boxe. Štatisticky majú biologickí muži silnejšiu vrchnú časť tela. Lebo toto nie je len otázka inkluzívnosti či otvorenosti k inakosti, ale aj otázka ľudskej biológie, bezpečnosti, zdravia a férovosti. Nedá sa to odbiť jednou poučkou, či najnovšou liberálnou ortodoxiou.

Zároveň sú mi veľmi sympatické počiny napríklad gay imámov v Nemecku, Francúzsku, či Južnej Afrike, ktorí sa snažia vytvoriť inkluzívne mešity, v náboženstve a komunitách, ktoré sú často oveľa homofóbnejšie než tá naša. Napríklad aj tým, že nanovo prerozprávajú príbeh o Sodome a Gomore, ktorý je podľa nich hlavne o hrubom prehrešení sa voči hosťom a trestaní znásilňovania, a nie o odpore k inakosti či homosexualite. Toto je rozhodne príklad stratégie „prechodu cez údolie sĺz“ a snahy zreformovať jedno náboženstvo. Napríklad v USA sú moslimovia v otázke schvaľovania homosexuálnych manželstiev v priemere liberálnejší než ich spoluobčania, ktorí sú praktizujúci evanjelici. To ale vôbec neplatí napr. v Británii, kde homosexuálne manželstvá majú medzi tamojšími moslimami nulovú podporu. 

Potrebujeme prepájať pohľady a kultúry a zamerať sa na anti-rivalitu a uzatváranie cyklov

Začal som tým, že ma fascinuje myšlienka „ duchovné prebudenie je oddelená dimenzia od morálneho a psychologického vývoja“. Všeobecnejší poznatok je, že nemožno predpokladať automatický prenos zručností z jednej domény do druhej. Za istých okolností, sa môžu aj rozdielne domény podporovať (vzpieranie a meditovanie). A za iných okolností prenos zručností nefunguje aj v naoko podobných doménach (ekonómia/veda verzus investovanie/technológia).

Rivalita a evolúcia bola dlhodobo hnacím motorom ľudstva a pokroku. Rivalita a život v nedostatku, a v pocitoch neprestajného ohrozenia, utužovali komunity smerom dovnútra, ale a spôsobovali nevraživosť smerom k iným kmeňom, a inakosti vo všeobecnosti. Bohužiaľ v dobe exponenciálnych technológií, nukleárnych zbraní, biotechnológií, katastrofálnej klimatickej zmeny a umelej inteligencie si toto nemôžeme dovoliť.

Lebo v súčasnosti rivalistická dynamika na exponenciálnej krivke znamená, že sa s veľkou pravdepodobnosťou nedožijeme 22. storočia, ak radikálne nezmeníme spôsob uvažovania a nezameriame sa na vytváranie priestorov pre anti-rivalistické sociálne inovácie. Hnutie open source, efektívny altruizmus, „kazatelia hojnosti a exponenciál zo Silicon Valley“, Yuval Harari, či testovanie základného príjmu v Keni a vo Fínsku, sú len prekurzory širšieho trendu, na ktorý musíme naskočiť. Jeho základom je anti-rivalistická dynamika. To znamená snahu o win-win hry s pozitívnym súčtom, prijatie a skombinovanie rôznych pohľadov a prekonanie rozporov.

Snažiť sa „uzatvárať všetky cykly“ je pojem, ktorý počúvame napríklad v súvislosti s takzvanou obehovou, či cirkulárnou ekonomikou. Teda kde sa odpad stáva vstupom na ďalšie spracovanie, či recykláciu. Ale princíp „uzatvárať cykly“ sa dá aplikovať na oveľa všeobecnejšej a abstraktnejšej úrovni. A ide o to, zabraňovať negatívnym externalitám a nezamýšľaným dôsledkom konania v komplexných systémoch (spoločnosť, príroda, ekonomika, politika). Nassim Taleb priniesol do povedomia koncept anti-krehkosti (napr. cez via negativa – radšej odoberať ako pridávať – radšej pôst a otužovanie, ako sto výživových doplnkov) a koncept skin in the game – vyjsť s kožou na trh. To znamená, že keď radím niekomu kde investovať, mal by som tam tiež investovať (nemal by som mať napr. protichodné motivácie, ale dodržiavať tzv. „fiduciary duty“). Nemalo by fungovať pokrytectvo a skupina elít, či firiem, ktorí sú „too big to fail“. (Teda žiadne: „Nevadí, nevyšlo to, nájdeme ti miestečko v Bruseli.“ či "Náš človek".). 

Človek je komplikovaný tvor, no stojí pred existenčnou križovatkou 

V skratke človek je komplikovaný tvor s desiatkami dimenzií a identít a nemali by sme z neho robiť plochú dvojrozmernú kartónovú maketu: konzervatívec-katolík, či liberál-slniečkar. Schopnosti v jednej dimenzii, ako napríklad vedieť navodiť si zmenu vedomia a silné duchovné prežívanie a prebudenie, nesúvisia s úrovňou morálneho vývoja. Človek môže byť zaseknutý na etno-centrickej úrovni a odmietať iné kultúry, a pritom výborne cvičiť jógu, či meditovať. Človek môže byť na pluralistickej úrovni a otvorený voči napr. moslimom, a pritom odmietať iné pohľady a ortodoxie „iných kmeňov“ a opovrhovať napríklad paradoxne katolíkmi, ktorí sú ale v priemere oveľa tolerantnejší k homosexualite než moslimovia. To zasa súvisí s potrebou signalizovať hodnotu otvorenosti starostlivosti smerom dovnútra svojho liberálneho kmeňa.

Čo ale potrebujeme je obrusovať hrany a znižovať extrémizmus a rivalitu v desiatkach dimenzií, aby sme mohli rozšíriť morálny kruh ľudstva, vedeli sa lepšie rozhodovať (choice making capacity) a lepšie tvoriť zmysel (sense making capacity) v rýchlo meniacej sa dobe a dostali sa ako ľudstvo, cez zvýšenú kapacitu konať (actuator capacity), na „fokken next level“, ako hovorí skupina Die Antwoord. Teda do menej existenciálne rizikovej fázy. Niečo tak radikálne, ako prechod z húsenice, ktorá požiera všetko naokolo, na motýľa, ktorý opeľuje rastliny a je čistým prínosom pre prírodu. Na to potrebujeme tvoriť priestory a inkubátory, kde môžu vznikať sociálne inovácie a základy novej „Game B“ ekonomiky postavenej na anti-rivalistických základoch a win-win hrách. 

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu