Emil má mobil

Autor: Jakub Šimek | 18.4.2019 o 11:30 | (upravené 18.4.2019 o 11:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  328x

Exponenciálne technológie prinášajú nárast moci pre čoraz menšie skupiny ľudí. Preto je dôležité, aby sme ako ľudia držali krok a v ideálnom prípade exponenciálne rástla aj naša schopnosť múdro a správne sa rozhodovať a konať. 

 

Pred 5000 rokmi vzniklo v Mezopotámii písmo, ako pomôcka pri účtovníctve aby panovník mohol efektívnejšie vyberať dane. Po roku 1400 vnikali prototypy toho čo dnes poznáme ako spoločnosti s ručením obmedzeným a „právnické osoby“. V roku 2004 začal fungovať Facebook a smartphonová revolúcia prišla s iPhonom v roku 2007. V roku 2008 som písal článok na blogu, že nie je dobré spájať kampaň k príchodu iPhonu na náš trh s výročím ruskej okupácie z roku 1968, lebo smartphóny môžu z dlhodobého hľadiska predstavovať ešte väčšie ohrozenie súkromia, mieru a bezpečnosti.

Nick Bostrom hovorí o nebezpečenstvách umelej všeobecnej inteligencie (AGI). Jedným z nich je, že AGI by príliš dobre optimalizovala všetko na dosiahnutie jedného cieľa, na úkor všetkého ostatného. Ilustruje to na príklade tzv. „Paperclip Maximizer“, teda AGI, ktorá by dostala za úlohu čo najefektívnejšie vyrábať spinky na papiere. Najprv by bolo všetko v pohode a výsledok by bol len, že by AGI „vyhrala na trhu“ a vyrábala najviac spiniek na svete, čo najefektívnejšie a v čo najväčšej kvalite. No tým, že by jej inteligencia prevyšovala tú ľudskú v hre „vyrob čo najviac spiniek“, tak by po čase mohla nielen vyrábať spinky z recyklovaného kovu, ale využiť všetky prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa – vrátanie napr. zničenia našej planéty a kolonizácie okolitých planét za účelom získať ďalšie kovy.

Daniel Schmachtenberger hovorí, že nemusíme si predstaviť silnú umelú všeobecnú inteligenciu. Bostromov príklad s maxilamizátorom spiniek, je len konkrétna ilustrácia trendu, ktorý sa deje od počiatku ľudstva, no exponenciálne technológie ho vedia akcelerovať a dať moc čoraz menším skupinám ľudí a teda aj jednotlivcom – konať s čoraz väčšou silou pri dosahovaní dobrých, ale aj zlých cieľov a negatívnych externalít. Teda exponenciálne technológie predstavujú „pákový efekt“ na našu schopnosť rozhodovať sa pre dobré veci. Keď je naša schopnosť rozhodovať sa pre „lásku a vyššie dobro“ obmedzená, tak čoraz silnejšie hračky v našich rukách znamenajú, že sa blížime k seba-záhube ako ľudstvo.

Vraciame sa k Emilovi a jeho mobilu, ktorým on a jeho kamoši bez jeho vedomia chrlili „hejt“ smerom k skupine ľudí, ktorú vnímajú ako blbci, nepriatelia, obmedzenci, chudobní ľudia čo zvaľujú svoje neúspechy na imigrantov, menšiny a iných.

Emil konal v rámci nejakých rivalistických hier, časť z nich si neuvedomuje, že existujú. Facebook má za cieľ maximalizovať zisk akcionárov, a preto sa snaží maximalizovať čas, ktorí užívatelia strávia na sociálnych sieťach. Ako nezamýšľaný dôsledok je polarizácia spoločnosti vďaka algoritmom, lebo silné emocionálne popudy a nesúhlas s obsahom, ktorý vidíme nás núti tráviť na Facebooku oveľa viac ako by sme chceli a ničí nám vzťahy a produktivitu a celú politickú scénu. Facebook sa snaží vyhrať nad súpermi na trhu.

Stránka Zomri podobne len zdieľa obsah, ktorý produkujú ľudia a admini za účelom „shamovať tragédov“, ktorí túto spoločnosť ničia a rozdeľujú. Nezamýšľaný dôsledok je ale opäť polarizácia cez propagáciu memov, ktoré vyvolávajú čo najsilnejšiu emocionálnu reakciu (napr. hnus, škodoradosť, alebo len úžas nad stupiditou...). Zomri sa snaží maximalizovať zábavu a engagement, možno aj občiansky aktivizmus, ale v rivalistickom postavení voči „tragédom“, ktorí musia prehrať, aby „lepšie Slovensko“ vyhralo.

Emil chce vyhrať v tejto hre a podpichuje sa s kamošmi, kto dá najdrsnejšiu hlášku protistrane. Možno by chceli vyrobiť nejaký meme, alebo hlášku, ktorá sa objaví na Zomri a prinesie im slávu.

Problém je ale, že exponenciálne technológie prinášajú nielen exponenciálne silnejšiu schopnosť tvoriť dezinformácie, ale myriadu zväčšujúcich sa existenčných rizík. A čo ich spája je práve nastavenie mysle na „rivalitu“ – ľudí medzi sebou a ľudí verzus príroda. Opakom by bolo nastavenie mysle na anti-rivalistické inovácie a hry s pozitívnym súčtom pre všetkých (win-win).

To čo sa ale „stalo Emilovi“ je tragédia, ktorá je tu s nami od počiatku ľudstva. Nemyslím tým, len hony na bosorky za cieľom obnoviť harmóniu a tlmiť rivalitu „všetkých proti všetkým“, tým že na čas sa zjednotíme proti jednému „obetnému baránkovi“, ktorý niečo znesvätil. Tragédia je rivalita, ktorá nás ženie „získavať moc nad inými“ v protiklade k získavaniu väčšej vnútornej sily a suverenity nad sebou samým.

Panovník v Mezopotámii aj jeho účtovník, ktorý vytvoril písmo, aby lepšie vyberal dane sú podobne ako Emil len prostriedkom tejto evolučnej dynamiky hier s nulovým súčtom „získavať moc nad inými a niekoho poraziť“.

Rozdiel je v tom, že dnes máme tak silné technologické hračky, že jeden chlapec Emil, ktorý má mobil, dokáže ovplyvniť výsledok volieb a chod krajiny. Preto potrebujeme viac win-win hier s pozitívnym súčtom, viac nastavenia na anti-rivalistické inovácie, viac budovania hierarchií postavených na prestíži a nie na dominancii iných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak by hmyz vyhynul, ostali by nám dva týždne života. Ale ľudia radšej zachraňujú pandy

Slovenská odborníčka na hmyz o práci vo Veľkej Británii.

Víťazky diskvalifikovali, lebo sa v cieli držali za ruky

Pre gesto môžu prísť o olympiádu.


Už ste čítali?