reklama

Pozmeň mi názor: Kotleba je nuda

Názorové bubliny sú pasé. Čiernobiele ideológie sú zívačka. Nemeniť názor je nuda. Ľudia nie sú kartónové makety s jednou identitou liberála, libertariána, konzervatívca, pravičiara, ľavičiara, feministu či nebodaj komunistu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Môžete byť všetko alebo nič z toho. Z každého názorového kmeňa si viete pozbierať hrozienka „praudy“. A pozmeniť svoj názor na základe nových faktov a modelov. Aspoň o trochu a postupne.

Kotleba je nuda

Chcem sa pozrieť na fenomén Kotlebovej strany z trochu netradičného pohľadu a výsledkom majú byť tri dobre podložené dôvody, prečo si myslím že je Kotleba a jeho politka nuda. Rád si nechám trochu pozmeniť názor.

Prvý dôvod je, že politika identity je nuda. Politika identity a kultúrne vojny síce dnes zúria ostošesť. Ale podobne ako nacionalizmus a individualizmus patria do minulosti, lebo vznikli a fungovali v dobe kníhtlače. Dnes máme už vyše tridsať rokov dobu internetu a tá priniesla novú paradigmu dynamických sietí, rozmanitých online názorových kmeňov a možnosť efektívnej globálnej spolupráce na ambicióznych víziách a neskutočne ťažkých projektoch (hard tech moonshots). Nevyjsť z bubliny a svojej kultúry, je ako necvičiť. Človek slabne. Jeho kultúra chradne. Pointa je spolu hľadať správnu mieru, lebo aj cvičenie a otvorenosť môže človek prehnať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý dôvod je, že gangsterská mentalita je nuda. Slovensko má silné náznaky mafiánskeho štátu už od čias Mečiara. Na čas sa zdalo, že sme „tatranský tiger“ a ideme si svoj západný sen a bude len lepšie. No potom prišiel rok 2018 a #AllForJan bola udalosť, ktorá nás zobudia a spojila. Zároveň obnažila krajinu a ukázala na chvíľu rôzne podivné nadnárodné mafie.

Často píšem o tom, ako sa Roberto Saviano, autor Gomorry, vyjadril pred desiatimi rokmi o Slovensku, že sa v ňom usídlili hádam všetky kriminálne organizácie sveta. Pointa je jednoduchá, ako môže „antisystémový“ Harabin chcieť chrániť Slovensko pred „nebezpečnými cudzincami“, keď sa kamarátil s Bakim Sadikim? Podobne Kotleba pochádza z prostredia neonáckov, ktorí často robia a robili pešiakov pre rôzne lokálne gangy a mafie. Ako môžu títo ľudia garantovať bezpečnosť niekoho detí?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretí dôvod je, že bez veľkej pozitívnej vízie je to nuda. Bez vízie, ktorá nás zjednocuje na základe pozitívnych emócií, a nie na základe nenávisti k nejakým skupinám. (Nielen) Kotlebovej strane chýba ambiciózna vízia pozitívnej a konkrétnej budúcnosti, konkrétne inovácie a projekty s jasným termínom. Prerábanie aut na plyn a neurčité sľuby nájomného bývania sú nuda. Napríklad Česko je členom European Space Agency a majú dva akcelerátory pre vesmírny priemysel, v Prahe a v Brne. Ok nájomné bývanie beriem, ale koľko bytov, dokedy? Vraj byt za 15 tisíc eur, aspoň jedno konkrétne ambiciózne číslo. Ale čo na tom bude inovatívne a masívne? Teraz sa stavia na Slovensku 300 nájomných bytov ročne. Chcelo by to nejakú ambicióznejšiu a konkrétnejšiu víziu, plus nejaké reálne, dôveru budujúce záruky, a minulé referencie, napr. z Banskobystrického kraja. Teda niečo iné, než to rodinkárstvo, ktoré predviedol Kotleba na župe. Niečo iné než gangsterskú mentalitu a kultúru. Niečo iné než len ironickú politiku trollovania. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nižšie sa snažím rozvinúť dané tri argumenty prečo je Kotleba nuda. Namiesto čítania si môžete pozrieť aj video, alebo pokusne vypočuť vo forme podcastu Pozmeň mi názor tu. Video má ale lepší zvuk.

Lebo politka identity je nuda

V skratke, uzatváranie sa do názorových bublín a jednoduchých ideológií, ktoré z nás robia ploché kartónové makety, je dnes pasé a skôr znakom nižšej triedy „konzumtariátu“, ktorý len pasívne konzumuje bulvár a každodenne hľadá obetných baránkov a emocionálne vyžitie v skupinovom hone na bosorky. Kde jeden „falošný mesiáš“ vedie výpravu hejtu a dav ho pasívne nasleduje. A zajtra sa objaví zasa niekto iný, koho treba hejtovať, lebo porušil našu politickú korektnosť a etiketu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto sa netýka len našich fašistov, ktorým vadí aj láska ľudí naprieč rasami (viď videá Lívie), nieto hocičo liberálne. Netýka sa to len konzervatívcov, ale aj tých liberálov, ktorí radšej hejtujú a trollujú, akoby sa snažili pochopiť aspoň časť názorov a hodnôt protistrany. 

Naopak, nové elity, ktoré filozof Alexander Bard nazýva „netokracia“, sa nesprávajú ako inter-pasívny dav, ktorý dnes jednohlasne hejtuje Soroša a zajtra hejtuje niekoho, kto je trochu konzervatívny, či naopak liberálny na ich vkus. Netokracia sa správa ako interaktívny „úľ myslí“, ktorý je hravý a tvorivý a dokáže efektívne realizovať užitočné a ambiciózne projekty v reálnom svete. Možno niečo podobné ako skupiny detí, ktoré tvoria spolu virtuálne svety v Minecrafte. Len aplikované aj na ambiciózne vízie v reálnom živote mimo virtuálnej reality. 

Pred časom ako reakciu na videá Lívie od Kotlebovcov som napísal, že multikulturalizmus v správnej miere je ako posilňovanie v správnej miere – posilňuje našu slovenskú kultúru tým, že ju vystavuje primeraným výzvam a stresom, ale aj užitočným inováciám.

Podobne ako pri posilňovaní, keď viem spraviť len tri zhyby, tak sa nesnažím spraviť hneď tridsať, lebo si ublížim. Rovnako Slovensko má asi naviac ako prijať ročne 14 utečencov, či 140 prenasledovaných kresťanov. Možno je to číslo 1 400, alebo 14 000, ale asi nie 140 tisíc. To by bolo nad naše sily. Teda otázka nie je či utečenci áno/nie, globalizmus áno/nie, ale spoločné a kreatívne hľadanie správnej miery. Precedens a benchmark nám v tomto ponúka fakt, že pred 15 rokmi sme jeden rok prijali až 12 000 utečencov, počas vojen v Čečensku a Afganistane.

 Lebo gangsterská mentalita je nuda

Nie každý človek a cudzinec je rovnako nebezpečný. Ľudia sú členmi rôznych sietí a komunít, a to ich môže robiť násobne silnejšími v dobrom aj v zlom, teda rozumej jeden cudzinec môže byť kľudne aj 100x či potenciálne aj milionkrát nebezpečnejší než iný.

Toto nie je úplne intuitívne, lebo mentálne žijeme najmä v lineárnom svete a svete Gaussovych kriviek. Teda jeden človek má dajme tomu dva metre, druhý človek má meter a pol, ale nestretnete obra, ktorý má dva kilometre.

No vo svete bohatstva to napríklad neplatí. Osem najbohatších ľudí sa stretne vo výťahu a má rovnaké bohatstvo ako polka zemegule. Podobne Trump s jadrovým kufríkom je asi miliardu krát mocnejší než bežný smrteľník. (Preto nemôžeme ľudí modelovať ako antilopy a levy a odvolávať sa na ich koevolučnú dynamiku. Preto sociálny darwinizmus je dosť mimo. Lebo najmocnejší lev je možno 2x silnejší ako najslabší lev, ale nie miliardu krát silnejší. No u ľudí toto že vôbec neplatí. A preto je čoraz väčšia polarizácia a nevraživosť medzi čoraz silnejšími ľuďmi a národmi s exponenciálnymi technológiami a čoraz horšou informačnou ekológiou a rozhodovacími schopnosťami pre ľudstvo sebazničujúca. Teda tieto asymetrie sú jedným z faktorov, ktoré spôsobujú nárast existenčných rizík – rizika, že sa ľudstvo nedožije roku 2100 a možno ani 2050).

Pri výške táto asymetria neplatí, lebo jeden vysoký človek neovplyvní výšku druhého. Ale v sieťach bohatých sa majetok, zručnosti a príležitosti majú tendenciu nabalovať ako snehová guľa. Podobne je to bohužiaľ aj s problémami a zlým zdravím v sieťach chudobných. Toto sa volá Pareto distribúcia, ktorá je výrazne iná ako Gausova distribúcia (kde napr. sa výška ľudí zbieha okolo priemeru). Na Pareto distribúcii sú založené zriedkavé javy s veľkým dopadom, teda „čierne labute“. Podobne meriame zemetrasenia podľa magnitúd, veľmi zriedkavé a silné zemetrasenia prídu raz za desiatky či stovky rokov. Malých zemetrasení sú tisícky ročne a ani ich necítime. Magnitúda znamená, že zemetrasenie 5 je 10x silnejšie ako zemetrasenie 4 a to je zasa 10x silnejšie ako zemetrasenie 3...

Podobne treba vnímať aj nebezpečenstvo ľudí vrátane cudzincov. Teda je dosť možné, že Kotlebovci budú oveľa viac šikanovať bežných cudzincov, ktorí tu len chcú žiť, pracovať a podnikať. Ale asi sa zhodneme, že bežný predajca kebabov, nech už má názory a hodnoty akékoľvek, je asi násobne menej nebezpečný než nejaká mafiánska rodina, ktorá si zo Slovenska urobila druhý domov a má regionálnych politikov vo vrecku a peniaze v privátnych bankách.

Harabin a jeho kamoš Baki Sadiki je jasný príklad. Podobne Kotleba sa môže hrať na umierneného politika s kresťanskými hodnotami, ale jeho minulosť a minulosť jeho základne má tak blízko k neonacistom, ako sa to len dá, a tí majú blízko ku kultúre pouličných gangov. (Viď pomerne nedávne trolovanie so šekmi s divnými náckovskými sumami.) Kotlebovci vedia hľadať obetných baránkov a hejtovať slabších a všetko cudzie a neznáme, ale k silnejším štruktúram domáceho a zahraničného organizovaného zločinu, si dovolím si tvrdiť, netrúfnu, lebo sami majú gangsterskú mentalitu a kultúru. Problém je v tom, že nech by mal Kotleba sebelepšiu stratégiu a víziu, čo nemá, tak aj tak ako sa hovorí „kultúra si dáva stratégiu na raňajky“. Teda keď je kultúra nejakej skupiny a siete nezdravá, čo gangsterská kultúra bezpochyby je, tak ich stratégia skôr, či neskôr stroskotá.

Lebo bez ambicióznej vízie je to nuda

Hejtovanie ľudí, ktorí sa líšia výzorom či názorom nie je vízia. Spôsob ako rozoznať „falošných mesiášov“ je pozrieť sa, kto spája ľudí okolo nenávisti a strachu? Kto predáva bullshit, teda trolluje cez kontroverzie, a kto predáva strach? Fakt Brusel zakáže Vianoce, ako trollujú Kotlebovci na bilbordoch? Veriaci v rôznych podzemných cirkvách boli posielaní do uránových baní a mnohí aj tak nestratili svoju vieru. Chápem, že politika je dnes ironická a všetko je o trollovaní (teda ukradnutí pozornosti a vybití poistiek cez bullshitovanie – hypernormálne stimuly). Ale postaviť aj vianočný pozdrav na strachu z bububu Bruselu, ktorý ukradne stromček aj s darčekmi je trápne aj na trollov.

Teda všetko ambiciózne sa presunulo do sféry technológií a politike zostalo trollovanie a hranie sa na karikatúry minulých časov a prežitých ideí ako nacionalizmus a individualizmus, ktoré zosobňovala minulá technologická a sociálna paradigma kníhtlače. Teraz tu máme už tridsať rokov internet a s ním aj možnosť globálnej spolupráce v kreatívnych a interaktívnych „úľoch myslí“ (mind hives, swarms). Minulé desaťročie bolo ale najmä desaťročím sociálnych sietí a nových médií so zlým biznis modelom pasívneho konzumu, hejtovania, a honov na bosorky. Toto roztvorilo nožnice nerovnosti a podľa Alexandra Barda sa vytvorili dve spoločenské triedy: inter-pasívny konzumtariát, ktorý sa zabáva ako rozbujnený pasívny dav (mob) cez online hejtovanie a hony na bosorky. A už spomínaná interaktívna netokracia, teda skupina rovných ľudí, ktorí spolu tvoria obsah a budujú nové vízie a utópie, a nové technológie, ktoré nás tam pomôžu dostať.

Ako som spomínal, Česko má dva inkubátory pre vesmírny priemysel. Má rozvíjajúcu sa komunitu efektívnych altruistov s ambicióznymi víziami, ako budovať bezpečnú umelú inteligenciu. My by sme potrebovali niečo ako Santa Fe Instutute, ale v Prievidzi. To je ambiciózna a konkrétna vízia. 

No zaujímavosťou je, že Slovensko má väčšie spoločenské problémy ako Česko, čo znamená, že máme možnosť prísť s niečím radikálne inovatívnym v otázke generačnej chudoby, teda v otázke našich vylúčených komunít. Patríme medzi krajiny s najvyšším počtom ľudí z týchto vylúčených rómskych komunít. Môžeme to ale vnímať aj ako výzvu, príležitosť a aktívum, nie len ako problém a ťarchu. Napríklad Fínsko nemá toľko ľudí v generačnej chudobe. To znamená, že jeho rady na zlepšenie školstva budú oveľa menej relevantné niekde v Indií, či Afrike, dokonca aj v USA, ako sociálne inovácie, ktoré môžu vzniknúť zo Slovenska. Lenže práve toto je marketing značky Fínsko, chcú ich knowhow predávať vo svete a robia to. Tvrdím, že Slovensko vďaka problémom, ktoré má môže byť násobne inovatívnejšie. Nie náhodou vniklo mobilné bankovníctvo v Keni a prvý byt sa cez blockchain predal na Ukrajine.

Napríklad X Foundation malo X Prize, kde sa snažili vytvoriť apku, ktorá by naučila čo najlepšie a najrýchlejšie čítať deti v Tanzánii. Tento prístup má určité slabiny, lebo dôležitá je interaktívna kolaborácia a sociálne zručnosti (netokrati verzus konzumtariát) a nie len pasívne prijímanie informácií. Na druhej strane zasa môže umelá inteligencia vytvoriť s človekom hybrid, teda symbiotickú inteligenciu, a slúžiť ako Digitálny Aristoteles (viac v mojom článku tu). Toto by bol radikálne iný prístup než má Čína s ich sociálnym kreditom (a to už nespomínam ich prevýchovné tábory pre Uigurov, ktoré zaváňajú opakovaním najväčších tragédií minulého storočia).

Čo Slovensko potrebuje je infraštruktúra ako Hyperloop, či rýchlovlaky. Potom môže človek bývať hocikde a spolupracovať s hocikým. Potom potrebujeme niečo ako „Santa Fe Institute v Prievidzi“ (miesto kde vznikla veda o komplexite cez spoluprácu vedcov z mnohých disciplín). Teda napríklad vymyslím si niečo ako Hard Tech Cafés.Teda inkubátory a akcelerátory pre Hard Tech, pojem, ktorý zahŕňa vesmírny priemysel, obehovú a regeneratívnu ekonomiku a zároveň riešenie ťažkých problémov, ako generačná chudoba, cez (psycho)technológie – niečo ako vízia Digitálneho Aristotela, alebo novej generácie sociálnych sietí na báze blockchain, ktoré zlepšujú našu spoločnú informačnú ekológiu, zrýchľujú spoluprácu a kolektívne učenie sa. A zlepšujú, nie zhoršujú, naše duševné zdravie.

Nahradiť ambiciózne vízie strachom, sektárčením a hejtovaním je recept ako vytvoriť slabších a pasívnejších ľudí a sústavný pocit obete. Teda konzumtariát. Len nasledovníkov, ktorí potrebujú silného voccu. A „falošného mesiáša“, ktorý zjednocuje cez strach a nenávisť. Toto sa teraz netýka len Kotlebovcov, ale v istej miere tým trpia aj iné moderné crowdsourcované ideológie, „náboženstvá“ a online názorové kmene – teda kolektívna inteligencia založená hlavne na riadení zhora-nadol a poslušných pasívnych masách konzumtariátu a apokalyptickej vízií a moralizátorskom puritánstve obmedzených ideológií.

Naopak potrebujeme silných, suverénnych a otvorených ľudí, ktorý formujú produktívne siete zo zdravou kultúrou, vedia spolu lepšie tvoriť zmysel a pozmeniť si názory, a dokážu pracovať na ambicióznych víziách ako Digitálny Aristoteles, Hard Tech inkubátory a startupy, alebo radikálne lepšie technologické riešenia pre infraštruktúru a nájomné bývanie.

Skoro všetky štandardné strany sa zhodujú dnes v tom, že školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť sú najväčšie problémy. Pridal by som tam aj nerovnosť, generačnú chudobu a regionálne rozdiely, ktoré produkujú krivdy a nenávisť, a posilňujú extrémistov. Možno v hĺbke ide o jeden a ten istý problém asymetrie a nerovnosti, ktorému len začíname rozumieť (viď vyššie Pareto vs Gauss štatistické distribúcie). Problém je že ide o komplexné problémy, ktorým dobre nerozumieme a existujú okolo nich protichodné názory a ideológie, a kde preto treba robiť paralelné a bezpečné experimenty v malom a až potom ich škálovať. Teda napríklad testovať alternatívu univerzálneho príjmu, niečo čo nazývam univerzálne štipendium, cez niečo ako GiveDirectly v Keni, na úrovni celej dediny. A robiť kontrolované protichodné experimenty a byť citlivý ku komplexným (eko)systémom.

Teda nebáť sa riskovať v zmysle možnej straty peňazí na výskum a možnej straty reputácie. Treba vnímať ľudí, ktorí majú často oprávnený pocit, že na nich spoločnosť zabudla ako príležitosť robiť veci inak a násobne efektívnejšie. Toto je pozitívna, ambiciózna a konkrétna vízia. Kotleba naopak rozosieva nenávisť z inakosti a strach, že Brusel ukradne vianočný stromček aj s darčekmi. Preto je Kotleba nuda.

Sledujem rôzne subkultúry a názorové kmene a snažím sa nájsť čriepky múdrosti a prepájať ich. Každý rok sa snažím pozmeniť si názory, podľa nových faktov a nových teórií, ktoré ma oslovia a zdajú sa mi lepšie ako moje predchádzajúce mentálne modely. V tejto sérií článkov by som chcel spustiť niečo ako kolektívnu anti-debatu, teda debatu kde nie je cieľom vyhrať nad oponentmi, ani nikoho trollovať alebo šokovať, ale spoločne sa priblížiť o kúsok bližšie k pravde. Teda antidebata, alebo sensemaking debata je istým spôsobom opak športovej debaty, kde je cieľom precvičiť si rétoriku a argumentáciu. Pri antidebate je cieľom spoločne nájsť čriepky pravdy, znížiť šum a zosilniť signál toho, čo sa zdá byť užitočné a pomáha nám dávať lepší zmysel rýchlo sa meniacej dobe. Rád si pozmením názor na základe vašich faktov, konceptov a modelov aj ja.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu