reklama

Pozmeň mi názor: Progresivizmus je pokračovaním kresťanstva

Namiesto kultúrnych vojen, kde budú nakoniec len porazení a žiadni víťazi, potrebujeme kultúrne párty a tance. Potrebujeme si rozvíjať schopnosť spolu kultúrne tancovať, nie bojovať, hľadať nuansy a pestovať si jemnocit.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A spoločne sa tak možno vieme priblížiť k pravde a znížiť existenčné riziká. 

Drony v kombinácii s umelou inteligenciou nám umožnia vysadiť o miliardy stromov viac ako dnes vyrúbeme. Potrebujeme podobné radikálne lepšie (psycho)technológie aby sme zastavili hejt a milovali blížneho svojho s inými názormi, kultúrou a pôvodom.
Drony v kombinácii s umelou inteligenciou nám umožnia vysadiť o miliardy stromov viac ako dnes vyrúbeme. Potrebujeme podobné radikálne lepšie (psycho)technológie aby sme zastavili hejt a milovali blížneho svojho s inými názormi, kultúrou a pôvodom. 

Toto je druhý zo série článkov, kde sa chcem pokúsiť o netradičný pohľad na rôzne pálčivé témy, vrátane kultúrnych vojen. Tentoraz chcem preskúmať tvrdenie, že Progresivizmus je pokračovaním kresťanstva. V prvom článku som rozvinul názor, že Kotleba je nuda.

Progresivizmus dnes dávajú mnohí do protikladu s kresťanstvom. Ľavica a liberáli vraj pracujú na rozklade tradičných kresťanských hodnôt. Podľa mňa je ale progresivizmus pokračovaním kresťanstva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Progresivizmus je viera, že deti sa budú mať lepšie ako ich rodičia

V agrárnej dobe sme verili na dobro a zlo, na večnosť, nebo a dokonalosť. Agrárna doba prepukla inováciou v Iraku. Ľudia vymysleli písmo a to im dovolilo usadiť sa. Vybudovať mestá a dediny. Predtým sme boli lovci a zberači. Stále v pohybe. Od vynájdenia písaného jazyka sme sa usídlili fyzicky, ale stále sme v pohybe mentálne, pohybujeme sa cez myšlienky a idey.

V priemyselnej dobe sme kostoly vymenili za univerzity a farárov za akademikov a expertov. Ľudia verili na správne a nesprávne. Ľudia namiesto večnosti a neba verili v lepšiu budúcnosť pre ich deti.

Priemyselná doba vznikla vďaka brutálnemu zlacneniu informácií cez technológiu tlačeného jazyka. Teda vynájdením kníhtlače v roku 1450. Tá zlacnila knihu zo 150 tisíc eur na 30 centov. Všetky následné revolúcie sú len symptómom tejto technologickej revolúcie. Vznikli dve nové náboženstvá. Descartes uložil Boha k spánku svojim „Myslím, teda som“ a vznikol individualizmus. Progresivizmus je náboženstvo priemyselnej doby, ktoré hlása lepšiu budúcnosť. Nauč sa písať, čítať a počítať, presťahuj sa z dediny do mesta a pracuj vo fabrike. Možno raz založíš nejakú fabriku či podnik a odovzdáš ho svojim deťom. Úspech v priemyselnej dobe bol o tom zomrieť s čo najväčším kontom v banke a čo najväčším bytom niekde v Londýne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred tridsiatimi rokmi prišla internetová doba. Tá narušila jednosmerný tok informácií od expertov v inštitúciách a masmédiách smerom k verejnosti. Minulá priemyselná paradigma je postavená na Napoleonovej armáde, kde vedeli písať a čítať aj desiatnici. To ju spravilo brutálne efektívnou a slúžila ako šablóna pre všetky inštitúcie, ktoré poznáme vrátane masmédií – televízie a rádia. Tie síce poháňa elektrina, ale topologicky sú rovnaké ako kníhtlač. Ide o hierarchickú a jednosmernú komunikáciu smerom od múdreho učiteľa k poslušným žiakom. Od komentátorov, ktorí hlásajú správne názory k osvieteným čitateľom, jednotlivcom s ich knižkou a ich novinami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V internetovej dobe ľudia veria na múdre a hlúpe - názory, rozhodnutia a správanie. V internetovej dobe vieru v lepšiu budúcnosť nahradila viera v Udalosť. V každoročne sa opakujúce vzácne momenty keď zažívame skupinový flow, niekde na Pohode alebo Burning Man. Ide o to vychutnať si nekonečnú súčasnosť, extázu alebo katarziu, ktorá sa musí skončiť. Inak by sa príliš dlho trvajúce blaho prehuplo do múk. Nejde o večnosť, ani o dokonalosť, či lepšiu budúcnosť. Ide o vzácne okamihy, kedy na chvíľu cítime nekonečnú súčasnosť. 

Myšlienky v článku rozoberám aj vo videu, ktoré som zverejnil aj ako epizódu podcastu Pozmeň mi názor tu

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kresťanstvo nám pomaly v dejinách odkrýva mechanizmus vyrábania obetných baránkov (scapegoating)

Kresťanstvo je podobné islamu v tom, že obe náboženstvá sú univerzálne. Nie sú vybudované na etnickom princípe. Sú taktiež rovnostárske. V istom zmysle je to ale ich slabina, lebo kladú na svojich veriacich príliš nízke nároky. Stačí veriť a budeš spasený. Existuje finančne ešte omnoho úspešnejšia komunita ako židia v USA. Ide o Parsiov v Indii, komunita, ktorá tvorí 0,005% populácie, ale vlastní polovicu bohatstva v krajine. Traja z desiatich top miliardárov v Indii sú z tohto náboženstva. Je to lokálna verzia zoroastrianizmu pôvodom z Perzie. Týmto náboženstvom sa inšpirovali aj židia, napríklad konceptom mesiáša. 

Kresťanstvo počas storočí pomaly odkrýva mechanizmus toho, ako ľudstvo od nepamäti vytváralo obetných baránkov a zjednocovalo sa cez tento mechanizmus, ktorý vyúsťoval do honu na bosorky a pogromy. To je podľa mňa asi jeho najväčšou pridanou hodnotou. René Girard na tomto zistení postavil svoju mimetickú teóriu konfliktu – ľudia zažívajú neustálu rivalitu lebo sme evolučne náchylní závidieť svojim susedom a zisťovať, prečo sa im darí lepšie. No na čas si uľavíme tým, že všeobecnú rivalitu vymeníme za hon na bosorky, a ako spoločnosť upriamime svoj hnev na nejakú menšinu či elitu, alebo na jedného obetného baránka – ktorý môže za všetky neduhy spoločnosti. Kresťanstvo tento mechanizmus odhalilo, čo veľmi postupne a pomaly smerovalo k čoraz väčšej ochrane menšín a inakosti. Mimetickou teóriou Reného Girarda je silno inšpirovaná aj kniha Petra Thiela pre startupy Zero to One. Taktiež si môžete prečítať na túto tému rozhovor s Jean-Pierre Dupuyom, na ktorom som spolupracoval.

Progresivizmus je v tomto zmysle pokračovaním kresťanstva a náboženstvom priemyselnej doby. Vieru vo večnosť v nebi sme vymenili za lepšiu budúcnosť. Vieru v dobro a zlo, sme vymenili za vieru v správne a nesprávne. Progresivizmus odkrýva to, ako ľudia zvaľujú všetky krivdy a neduhy spoločnosti na nejaké malé menšiny, či jednotlivcov, ktorí sú slabší a nemôžu sa brániť. Teda nielen svojim rovnostárstvom, ale aj dôrazom na ochranu menšín a slabších pred honom na bosorky je duchovným pokračovaním kresťanstva. Samozrejme aj to sa dá preháňať, a aj z toho sa dá spraviť nezdravý kult obetí a sebaľútosti, ktorá neposilňuje, ale oslabuje menšiny. Prílišné zdôrazňovanie pocitu obete a zjednocovanie na základe nenávisti k niekomu má svoje tienisté stránky už od Rousseaua a Francúzskej revolúcie až po Stalina, Hitlera, Pol Pota a Maa.

To čo potrebujeme je pokračovanie progresivizmu pre internetovú dobu. Namiesto zjednocovania okolo niečoho čo neznášame, potrebujeme pozitívnu víziu technologickej a ekologickej utópie, ktorú filozof Alexander Bard nazýva ecotopia. Namiesto pasívnych davov, ktoré organizujú online lynče, potrebuje interaktívne „úle myslí“, ktoré dokážu spolupracovať v sieťach naprieč hranicami a (sub)kultúrami a spolu s AI vytvárať hybridnú a symbiotickú inteligenciu a múdrosť, ktorá nám pomôže uniknúť z pasce existenčných rizík ako jadrová vojna, preteky v zbrojení v umelej inteligencii a klimatická zmena.

Od vlakov zadarmo k rýchlovlakom, obehovej ekonomike a vesmírnemu priemyslu

Kým sociálna demokracia dnes sú najmä vlaky a obedy zadarmo a možno raz aj lacné nájomné bývanie. Progresivizmus v mojom chápaní sú lacné rýchlovlaky s 5G internetom. Sú to vertikálne záhrady, regeneratívne poľnohospodárstvo a tlačené domy. Životné partnerstvá zaregistrované cez blockchain. Je to obehová ekonomika spojená s vesmírnym priemyslom. Teda v skratke to, čo sa označuje pod pojmom Hard Tech. Niečo čo rieši veľmi náročné problémy. Nejaká (psycho)technologická inovácia v komplexnom systéme, ktorej ešte úplne nerozumieme, a preto musíme robiť paralelné a bezpečné experimenty v malom. Aby sme videli čo skutočne funguje. A až potom to škálovať.

Potom je cieľom z týchto komplexných a nových inovácií postupne spraviť štandardné produkty až komodity. A potom zopakovať tento cyklus a nezaseknúť sa v nezdravom kopírovaní produktov a pretekoch smerom nadol. Teda potrebujeme akcelerovať Hard Tech inovácie v komplexných systémoch, a zároveň spomaliť (decelerovať) preteky smerom nadol v komplikovaných systémoch a už zabehnutých produktoch a službách, ktoré sa stávajú komoditami.

Minulé desaťročie sme videli regres smerom k nacionalizmu, lokalizmu a tribalizmu. Bolo to spôsobené aj sociálnymi sieťami, ktorých cieľom je uniesť našu pozornosť cez emócie a maximalizovať čas a angažovanosť užívateľov. Toto desaťročie sa musíme snažiť znižovať konflikty, rivalitu a tým existenčné riziká. A okrem Hard Tech inovácií, ktoré nám pomôžu vytvoriť „ecotopiu“ pre desať miliárd ľudí a zmierniť dopady klimatickej zmeny, potrebujeme (psycho)technológie, ktoré nám pomôžu milovať svojho blížneho lepšie a posunúť túto schopnosť na globálnu úroveň, za hranice národných štátov. Teda okrem ecotopie, potrebujeme zlepšiť schopnosť milovať seba a svojho blížneho z opačného konca sveta, a posilniť tak kozmopolitanizmus.

Progresivizmus by mal nadviazať na kresťanstvo a jeho postupné odkrývanie mechanizmu tvorby obetných baránkov (scapegoating) v dejinách, ktoré dočasne zjednocuje spoločnosť, tlmí na čas rivalitu a produkuje „posvätno“ – ale bohužiaľ cez agresivitu k vybraným jedincom, alebo menšinám. Teda progresivizmus je svojou ochranou menšín dnes dedičstvom tohto kresťanského ducha. Zároveň je náboženstvom priemyselnej doby, ktoré hlása vieru v lepšiu budúcnosť. Dnes sa potrebuje progresivizmus aktualizovať na internetovú dobu a nielen tlmiť hejt k vybraným skupinám obyvateľstva, ale aktívne tvoriť (psycho)technológie a techniky, ktoré by nám pomohli lepšie milovať svojho blížneho, a lepšie prepájať rôzne kmene a (sub)kultúry. 

Sledujem rôzne subkultúry a názorové kmene a snažím sa nájsť čriepky múdrosti a prepájať ich. Každý rok sa snažím pozmeniť si názory, podľa nových faktov a nových teórií, ktoré ma oslovia a zdajú sa mi lepšie ako moje predchádzajúce mentálne modely. V tejto sérií článkov by som chcel spustiť niečo ako kolektívnu anti-debatu, teda debatu kde nie je cieľom vyhrať nad oponentmi, ani nikoho trollovať alebo šokovať, ale spoločne sa priblížiť o kúsok bližšie k pravde. Teda antidebata, alebo sensemaking debata je istým spôsobom opak športovej debaty, kde je cieľom precvičiť si rétoriku a argumentáciu. Pri antidebate je cieľom spoločne nájsť čriepky pravdy, znížiť šum a zosilniť signál toho, čo sa zdá byť užitočné a pomáha nám dávať lepší zmysel rýchlo sa meniacej dobe. Rád si pozmením názor na základe vašich faktov, konceptov a modelov aj ja.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu