reklama

Prísny otec financií Eduard Heger

Zobudil som sa v noci a musel myslieť na ministra financií. Chcel by som skromne vysvetliť ako chápem základ ekonómie a ekonomiky na Sorosovom koncepte reflexivity. Teda na obojstrannom ovplyvňovaní sa viery v budúcnosť a faktov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Podobne svet vidí Peter Thiel, keď hovorí, že sa musíme vrátiť naspäť do doby, keď ľudia verili v pozitívnu a jasne definovanú budúcnosť. Napríklad ako v USA v 1960-tych rokoch moonshotov a programu Apollo. Podobne hovorí Jean-Pierre Dupuy o „bootstrapping the desired future“.

Ekonómia je pri tomto videní sveta menej o vede, a je skôr pozostatkom alchýmie. Možno ste si všimli, že ministri financií a guvernéri národných bánk sú platení aj za to, aby vážili svoje slová. Lebo tie vedia hýbať srdcami ľudí a trhmi. A tým reflexívne, a teda cirkulárne a spätne, ovplyvniť aj ekonomické fundamenty, teda fakty. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Možno ste si všimli, že často citujem aj konzervatívcov a libertariánov, ako Peter Thiel alebo teraz eklektických mysliteľov ako Balaji Srinivasan. Mám veľký rešpekt pre rôzne myšlienky rôznych ľudí s odlišným videním sveta. Myšlienky sú pre mňa oveľa dôležitejšie než identita. Lebo sa cez ne dá spojiť aj s ľuďmi na opačnom konci sveta či na druhej strane názorového spektra. Páči sa mi tiež idea pragmatizmu, napríklad amerického. Alebo ako Deng Xiaoping svojho času hovoril: „Je jedno či je mačka biela, alebo čierna, hlavne že chytá myši“.

Eduard Heger v nedávnom rozhovore v Denníku E povedal, že treba riešiť dáta, teda fakty. A že im zo spotreby elektriny a z mýta SkyTollu vychádza, že ekonomika sa zotavuje a netreba navyšovať pomoc. Toto tvrdenie asi implikuje vieru v zotavenie v tvare „V“ a tiež implikuje, že „druhá vlna nepríde“, alebo „nebude prudšia ako tá predchádzajúca“. (Ale vonkajší pohľad na minulé pandémie nasvedčuje skôr opak).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No existuje aj opačná viera, teda opačný naratív, ktorý môže nielen vysvetliť ale aj reflexívne a cirkulárne ovplyvňovať fakty, teda ekonomické fundamenty. A tým je domnienka, že ľudia viac nakupujú, cestujú, míňajú a pracujú, lebo chcú dohnať stratený čas z lockdownu a hlavne chcú stihnúť čo najviac pred druhou vlnou korony.

Ekonomika nefunguje len na spotrebe a ponuke, ide najmä o vytváranie udržateľných biznis modelov. Kopec z tých biznis modelov kvôli korone, napríklad pri reštauráciách a kinách, zrazu udržateľných nie je a ľudia potrebujú investície, úvery a pokojný čas na sústredenú a rýchlu premenu biznis modelov. Napríklad z kamennej reštiky na digitálnu „cloud kitchen“ plus rozvoz, ako to nazýva Balaji Srinivasan.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konzervatívci majú svoj (legitímny) model rodiny a vidia dôležitosť prísneho otca, ktorý nasmeruje deti na dobrú cestu cez naratívy ako „nefňukaj, snaž sa viac, uprac si izbu, a nabudúce sa ti to podarí“. Takto podľa mňa vidí minister Heger svet, keď hovorí, že „keď niekto nevie vyplniť tlačivo za 15 minút, aby dostal 180 eur, tak takú pomoc nepotrebuje“.

Samozrejme to abstrahuje napríklad od toho, že ľudia majú stres z postihov a majú vlastné kalkulácie primeraného rizika v závislosti od výšky pomoci. V skratke, za pár stovák sa im neoplatí mať opletačky so štátom, radšej zatvoria krám.

Je tu ale pár paradoxných momentov a elementov, ktoré ma vyrušujú. Chápem, že prísni tatkovia nemajú radi dávať veci zadarmo, ako granty a tiež im nevoňajú eurofondy, lebo asi podľa nich korumpujú a krivia podnikateľské prostredie. V tomto je Slovensko ekonomicky trochu ako Švédsko epidemiologicky. Ideme si svoju kontrariánsku cestu proti celej EÚ. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale prísni tatkovia by mali mať radi investície a úvery. Teda „nedám ti niečo zadarmo, dám ti úver alebo ekvity investíciu do tvojho startupu“. Lenže, po stý ráz, Slovensko dáva ako pomoc po korone 24x menej na štátne garancie úverov ako konzervatívne Nemecko.

Overoval som si ako to funguje, keďže ešte mám aj živnosť, a napríklad vo VÚB sa mi ozvali až asi pred dvoma týždňami. A teda s tým, že keďže nemám účet na IČO, tak to nedostanem. Teda berú to ako charitu, nie ako biznis. Podobne ako štát, ktorý bankám zrušil odvod výmenou za PR a charitu. Podobne kamoš čo má vysoký príjem, ale má aj živnosť nedostal vo VÚB hypotéku. Lebo korona.

Tak sa pýtam, ako chcú prísni tatkovia zabezpečiť, že úvery na premenu svojich biznis modelov získajú ľudia, čo majú len živnosti, či nebodaj sú z marginalizovaných skupín či marginalizovaných sektorov ekonomiky po korone? Chápem že toto sú anekdoty a nie fakty. Ale aj anekdoty vytvárajú vieru (v nejakú budúcnosť) a tá reflexívne ovplyvňuje fakty. 

Podobne, keď sa niekto pýta ministra, ako vidí budúcnosť reforiem, tak by som očakával niečo viac, než len, že radcovia a analytici na tom makajú. Napríklad, že do 2030 chceme byť v prvej desiatke krajín v čo najviac pozitívnych rebríčkoch, napríklad ako Doing Business. Alebo, že do 2030 chceme, v prepočte na hlavu, vyrábať najviac robotov či elektromobilov na svete. Alebo že chceme mať lepší space industry ako Česi, ktorí majú už dva space industry inkubátory podporené od ESA. Toto sú tie menej kreatívne a dosť jasné príklady toho kam smeruje svet a konkurencia. Viď môj článok Tatranský tiger 3.0. 

Sú aj iba trochu kreatívnejšie nápady, ako že do roku 2030 chceme mať ekvivalent Santa Fe Institute v každom kraji. Toto je politické vyjadrenie, ktoré vychádza z viery v lepšiu a konkrétne definovanú budúcnosť v roku 2030, ktorá môže ovplyvňovať ekonomické fakty v roku 2020. Dupuy to nazýva projektovaný čas. Môžu s nimi prísť aj analytici, ale netreba čakať na nich. Toto excel ani umelá inteligencia nevypľuje.

Ešte poznámka k populizmu. Nerozumiem ten Hegerov naratív, že „ľudia sa nemajú čo sťažovať, stačí vyplniť tlačivo“. Presne to by populisti asi nemali robiť. Ono existuje aj pozitívne rámcovanie populizmu, dokonca aj na ľavici, viď Chantal Mouffe alebo Gáspár Miklós Tamás. Ja vychádzam skôr z Talebovho pragmatizmu a rešpektu k ľudovej múdrosti.

V skratke, prísny otec financií, ak nechce dávať dotácie, eurofondy a granty, mal by dávať po korone investície a úvery so štátnou garanciou. Zatiaľ to nikde moc nevidím. Mal by predniesť vieru v pozitívnu a jasne definovanú budúcnosť, ktorá môže reflexívne ovplyvňovať ekonomické fakty. A mal by načúvať ľuďom, keď sa sťažujú na tlačivá a výšku pomoci. 

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu