reklama

Slovensko 2.0 alebo Tatranský tiger 3.0?

Tento týždeň unikol do médií kvalitne rozpracovaný reformný dokument, na ktorom pracuje 90 expertov. Metaforicky ide o prístup „SDKÚ 2.0“, súčasný svet si ale vyžaduje odvážnejšie vízie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Písal som už predtým, že Tatranský tiger 2.0 sa nekonal a Slovensko je aspoň desať rokov pozadu v uvažovaní o reformnej budúcnosti. Uniknutý dokument Slovensko 2.0 je snaha to napraviť a využiť prostriedky EÚ na efektívne reformy.

Ide o dôležitý podklad do diskusie, na ktorý chcem nadviazať a ukázať možné alternatívy a slepé miesta. Potrebujeme vnímať viacero paradigiem naraz, robiť medzi nimi vyššie synergie a zamerať sa na katastrofické a existenčné riziká.

Quo Vadis svet a Slovensko

Slovenské banky rozbehli spoločnú aplikáciu a chystajú sa spustiť okamžité platby v roku 2022. Teda 15 rokov po tom, čo v roku 2007 okamžité platby spustila kenská M-Pesa, a vznikol tak mobilný banking, ktorý funguje aj bez smartfónov a bánk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minulý rok kenský Acorn vydal zelené dlhopisy kótované v Londýne a Nairobi, na stavbu eko budov – študentských internátov. Vlakom Madaraka Express to trvá z Nairobi do Mombasy (578km) okolo šesť hodín. Do Humenného sa južnou trasou dostane človek z Bratislavy veľmi ťažko pod deväť hodín. Vlak vždy brutálne mešká, do Zvolena mu to trvá často tri a pol hodiny, a nemá reštauračný vozeň ani vozík s občerstvením.

Súčasná pandémia nového koronavírusu ozrejmila ľuďom koncept katastrofických a existenčných rizík, na ktorý dokument Slovensko 2.0 reflektuje len veľmi obmedzene, cez opatrenia proti klimatickej zmene a strate biodiverzity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Existenčné a katastrofické riziká majú Pareto distribúciu, podobne ako zemetrasenia a kopec sociálnych javov (bohatstvo) a prírodných úkazov (výška stromov, pár veľkých živočíšnych druhov ako slony a veľryby a milióny malých druhov zvierat a rastlín). Podobnú distribúciu majú aj príležitosti – niektoré miesta sú veľké „ložiská zlata“ a „nízko visiaceho ovocia“, no drvivá väčšina miest takéto ložiská neobsahuje. 

Problém je, že kvôli pár „generačným funkciám“, ktoré poháňajú a zrýchľujú celé triedy katastrofických a existenčných rizík žijeme v čoraz krehkejšom svete, kde uvidíme ešte ničivejšie pandémie a konflikty častejšie ako raz za desiatky rokov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Generátormi takýchto rizík, ktoré vedia zdecimovať či úplne vyhubiť ľudstvo, sú 1. narastajúca rivalita 2. narastajúce znečistenie a ťažba a 3. exponenciálne technológie.

V preklade to znamená, že vo svete, kde vedia čoraz menšie skupiny využívať čoraz silnejšie exponenciálne technológie (napríklad: drony + AI + biologické zbrane + informačné zbrane) sa nedá robiť stratégia MAD (Mutually Assured Destruction) ako za Studenej vojny s dvoma veľmocami.

Jadrové zbrane sa spontánne nerozmnožujú a vedeli ich vyrobiť len štátni aktéri a to veľmi ťažko. Exponenciálne technológie nám ukazujú, že existuje aj oveľa krehkejší svet ako bol za Studenej vojny, keď sme len o vlások unikli nukleárnym katastrofám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako hovorí Daniel Schmachtenberger, narastajúca rivalita a teória hier s využitím exponenciálnych technológii a s nárastom znečistenia a ťažby s cieľom poraziť súperov a zabezpečiť si čo najviac prírodných zdrojov, bez ktorých napríklad autoritárske režimy dlho neprežijú, smeruje, na priestorovo obmedzenom ihrisku (jedna planéta) nevyhnutne k seba-ukončeniu ľudstva. „Poďme do nich“ dlhodobo nebude fungovať, treba sa hlbšie zamyslieť.

To, že čoraz menšie skupiny vedia operovať s čoraz silnejšími nástrojmi inšpirovalo napr. čínsky režim, pod vedením Čínskej komunistickej strany, k zavádzaniu nástrojov proti internému disentu cez plošné sledovanie a hodnotenie celej populácie cez „sociálny kredit“ s využitím AI.

V praxi to znamená, že keď idete cez cestu mimo prechod a vidí vás kamera s rozpoznávaním tváre, tak vám automaticky cinkne vo vačku mobil, že ste práve uhradili pokutu cez WeChat. A zníži sa vám sociálny kredit. Čo znamená, že možno nebudete môcť cestovať rýchlovlakom a lietať. Externý disent sa zas čínska moc snaží oslabiť cez dlhoročné plány akumulácie prírodných zdrojov, napríklad v Afrike cez iniciatívu Belt and Road.

V súčasnej pandémii rezonuje (pravdivý) naratív, že „hotovosť je špinavá“. To otvára priestor na brutálnu globálnu bitku o dominantnú rezervnú digitálnu menu. Čínske firmy ako WeChat majú aspoň istú autonómiu pri svojich digitálnych ekosystémoch, kde sa môžete cez apku objednať k lekárovi a aj zaplatiť. Čínska digitálna mena by ale úplne zrušila anonymitu, ktorú ponúka hotovosť, a vydávala by ju defakto priamo Čínska komunistická strana.

Dokument Slovensko 2.0 nepočíta s „megatrendom“ existenčných rizík, ktoré smerujú k seba-ukončeniu ľudstva, ak nenastane nejaká radikálna zmena v podobe oveľa efektívnejšej globálnej spolupráce a „metakoncertov“ vzájomného učenia sa a planetárneho vedomia. Tá radikálna zmena je niečo ako metafora premeny húsenice, čo všetko požiera, cez liminálne štádium kukly, na motýľa čo opeľuje rastliny a prispieva k regenerácií ekosystémov.

Teda paradigma udržateľnosti nestačí, treba prejsť do paradigmy regenerácie a využívať exponenciálne technológie (drony a AI) na obnovu biodiverzity (vysadenie miliárd stromov) a vynájsť (psycho)technológie na efektívnu a inovatívnu spoluprácu celého ľudstva a AI (symbiotickú inteligenciu). Niečo ako keď Google Translate vynašiel svoj vlastný meta-jazyk a meta-gramatiku, z ktorého prekladá do ostatných jazykov. 

Čoraz viac ľudí vníma existenčné riziká, no ďalším rizikom je dlhoveká digitálna dystópia, poháňaná umelou inteligenciou a globálnou digitálnou menou, ako antitéza k tejto triede rizík. Musíme sa zamyslieť nad syntézou – teda nad inkubátormi pre alternatívne civilizačné systémy.

Stojíme na pleciach obrov. Máme za sebou 50 tisíc rokov ľudských dejín a 2 000 generácii. A pred sebou možno 50 rokov a dve generácie.

Vízia Slovenska 2030 – Tatranský tiger 3.0

Regenerujeme dôveru a biodiverzitu

Slovensko je zelenou zónou a modrou zónou, ktorá regeneruje prírodu a medziľudskú dôveru, zvyšuje biodiverzitu a blahobyt svojich komunít, cez princípy ako fiduciárna povinnosť a fraktálny lokalizmus.

Zelená zóna v súčasnom kontexte znamená miesta, ktoré zvládajú COVID-19 vďaka špičkovej medicíne a hygiene, digitálnej infraštruktúre, smart budovám a sociálnym sietiam, ktoré neničia informačnú ekológiu a duševné zdravie, ale ich regenerujú. Modré zóny sú miesta, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku.

Veľa našich problémov v zdravotníctve a vzdelávaní má pôvod v nedostatočnej základnej infraštruktúre. Teda keď nemajú dieťa a jeho rodičia prístup k pitnej vode tak sú častejšie chorí a menej sa naučia a menej zarobia. Prístup k vode je jeden s indikátorov, ktorý sa u nás zhoršuje podľa SDG Indexu. Podobne ak nemá dieťa svetlo, teplo a stôl, tak sa bude učiť horšie.

Z jedného pohľadu ide pri infraštruktúre ako WASH a čistej energii o „úzke hrdlo“, z druhého o „nízko visiace ovocie“ a z tretieho o „najväčšie uzly v sieti prepojení SDGs“. Ide o nekontroverznú tému, čo ju paradoxne robí viac zanedbanou – lebo ľudia majú radi hádky na internetoch. K vode, hygiene a sanitácii a čistej energií možno pridať rýchly internet a rýchlovlaky.

Inde som písal, že kým sociálna demokracia sú „vlaky zadarmo“ (komodita), tak (psycho)technologický progresivizmus by mal byť „rýchlovlaky zadarmo“. Teda stavať na týchto zabehnutých komoditách (vlaky, sociálna demokracia) a prinášať radikálne lepšie riešenia a produkty a urobiť z nich, postupom času, komodity na ktorých sa dá znovu stavať (viď koncept Wardley Mapping). Napríklad cez distribuovanú off-grid energetickú sústavu a digitálnu menu. Podobne ako kenská M-Pesa s mobilným bankingom smerovala k off-grid solárnej energii pre vidiecke domácnosti v extrémnej chudobe a firmám ako M-Kopa. Lebo aj chudobní Keňania bez účtov v bankách zrazu mali infraštruktúru na splácanie malých solárnych panelov. 

Regenerácia prírody, teda koncepty ako regeneratívne poľnohospodárstvo predstavujú odklon od paradigmy udržateľnosti a idú za ňu, do paradigmy regenerácie. Podobne sociálne siete by mali regenerovať mysle a dôveru ľudí, nie ju vyťažiť a dlhodobo oslabovať pre marketingové účely a informačné vojny. Sociálne siete by mali mať fiduciárnu povinnosť (fiduciary duty) – teda konať výlučne v prospech užívateľov a mali by byť spoplatnené, aby sa užívatelia a nie marketéri stali klientmi.

Konať výlučne v prospech klienta“ (fiduciárna povinnosť) je hlboký princíp, ktorý sa aplikuje na x kontextov a profesií, ako lekári a učitelia. A mal by sa na ďalšie ako: finanční poradcovia a sociálne siete. Pri vedcoch a úradníkoch by malo byť jediným cieľom verejný záujem (public use of reason).

Fraktálny lokalizmus je alternatívou k prevládajúcemu univerzalizmu ako pozostatku modernej doby. Znamená to, že Slovensko nie je Bratislava, a tá nie je Staré mesto. Petržalka nie sú Kopčany. Každá komunita a lokalita potrebuje svoj prístup, má svoju kultúru a potrebuje svoju infraštruktúru.

Prevláda viera, že na niektorých miestach (vylúčené komunity) nikdy nevzniknú technologické startupy. A že tie vznikajú len v digitálnych parkoch pri veľkých univerzitách a metropolách, kde prevláda nevraživá súťaživosť. No príklad s kenskou M-Pesou nám ukazuje, že je to často naopak. Zastaraná dominantná infraštruktúra a myslenie je brzdou v inováciách. M-Pesa mohla vzniknúť práve preto, že ľudia nemali bankové účty a banky neboli tak silné že dokázali vznik nového sektoru mobilného bankovníctva stopnúť.

Posilnenie princípov ako „konať výlučne v prospech klienta“ (fiduciána povinnosť) a fraktálny lokalizmus pomôže rozvíjať inovácie a regenerovať spoločnosť a vytvárať na Slovensku zelené a modré zóny. 

Sme krypto alternatívou k autoritárskej AI Číne

Slovensko predbehlo Estónsko v digitalizácii a je lídrom v kryptoekonomike vďaka riešeniam aké ponúka napríklad Everest.org.

Keď prišla súčasná pandémia, živnostníci a firmy najmä v postihnutých sektoroch zažili zmrazenie trhu s úvermi. Štát mal buď zatlačiť na banky cez hrozbu prevzatia, aby dostal peniaze okamžite k ľuďom. Napríklad cez formu úverov so štátnymi garanciami, alebo cez nepodmienený dočasný príjem ako štipendium na inovácie a celoživotné učenie sa.

Alebo sa mal niekto v štáte zamyslieť nad rôznymi alternatívami digitálnych peňazí a spojiť sa s mobilnými operátormi alebo veľkoobchodmi ako Alza a inšpirovať sa existujúcimi riešeniami ako M-Pesa, WeChat a Alipay. Toto vnímam ako jeden z vektorov možného rozšírenia digitálnych peňazí. Problém je regulácia a malá predstavivosť.

Druhý cieľ je teda stať sa demokratickou krypto alternatívou k autoritárskej AI Číne. Niečo ako Estónsko 3.0 na blockchaine.

Tvoríme inkubátory a digitálne mestá pre anti-krehkú civilizáciu

Slovensko je priestorom, kde vznikajú svetové inovácie vďaka ochrane informačnej ekológie a inkubátorom pre nové civilizačné jadrá, ktoré budú oveľa odolnejšie voči celej triede katastrofických a existenčných rizík.

Asi máte občas pocit, že facebook je peklo a čierna diera, ktorá vysáva pozornosť, a kde sa algoritmy a ľudia snažia druhých zaujať cez strach a hejt.

Súčasná pandémia odkryla potrebu rýchleho internetu a možnosti aké ponúka práca z domu v kombinácií s „VR miestnosťami“ v blízkej budúcnosti. Investor Balaji Srinivasan hovorí o perspektívnych post-korona sektoroch: bio, krypto, robo, astro a agro.

Kým facebook je dosť otravná globálna dedina, tak vieme si predstaviť aj oveľa lepšiu informačnú ekológiu a obrovské digitálne mestá, kde ľudia a umelá inteligencia budú spolupracovať a súťažiť v inováciách a zrýchľovaní spoločného učenia sa. Taktiež si vieme predstaviť oveľa lepšiu fyzickú infraštruktúru a lokálne komunity plné dôvery, ktoré tvoria vidiecke inkubátory s digitálnou fabrikáciou.

Goeffrey West si vo svojej knihe Scale všimol veľmi zaujímavý a hlboký úkaz, ktorý odlišuje mestá od prírody a systémov, akými sú napr. stromy či veľryby. Niektoré parametre v mestách sa škálujú super-lineárne a nie sub-lineárne ako je pravidlo v prírode. Teda keď zdvojnásobíte veľkosť populácie mesta, tak sa príjmy, ale aj znečisťovanie a kriminalita viac ako zdvojnásobí. V prírode ale aj pri korporáciách je to naopak – čím väčší je organizmus, tým má pomalší metabolizmus a potrebuje relatívne menej potravy. 

 V praxi si môžeme osvojiť, popri fiduciary duty a fraktálnom lokalizme, aj tento princíp superlineárneho škálovania. To v praxi znamená, že Bratislava síce nie je Slovensko, ale keď chcete zvýšiť inovačný potenciál Slovenska, tak treba Bratislavu prepojiť oveľa viac s Viedňou, napríklad cez hyperloop, alebo rýchlovlak ako Maglev.

Taktiež to v praxi znamená, že okresy by sa mali spojiť do väčších funkčných okresov (ako navrhuje napr. Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030), a moja poznámka je, že by to malo byť aj na princípe prirodzených bio-regiónov a regenerácie biodiverzity. 

Možnosť rýchleho internetu aj na odľahlých miestach otvára možnosť vidieckych inkubátorov a „decelerátorov“, kde sa globálne prepojené no malé skupiny odlišných ľudí venujú hlbokým štúdiámrapídnemu prototypovaniu inovácií, ktoré by mohli slúžiť ako motory na tvorbu úplne nových sektorov a „nového ovocia“ – ktoré je najprv „vysoko visiace“, ale cez synergický a rekurzívny proces sa stáva čoraz rýchlejšie „nízko visiacim ovocím“.

Radikálne inovácie minulého desaťročia predstavujú napr. CRIPSR-cas9, autá Tesla, roboty od Boston Dynamics, robotizované fabriky Fanuc, bunkové poľnohospodárstvo s firmami ako Memphis Meats. A mäso na báze rastlín ako Impossible Burger a Beyond Burger. Taktiež plán na sadenie miliárd stromov dronmi ako má firma BioCarbon Engineering.

Keď hovoríme o Tatranskom tigrovi 3.0, tak toto je benchmark, ale musíme si predstaviť ešte radikálnejšie sektory ako vesmírny priemysel a ťažba drahých kovov z asteroidov s pomocou robotov, ktoré využívajú AI a napr. tkanivá mozgu neandertálcov. No a toto stále nie sú tie inovácie a sektory, ktoré by nám pomohli znížiť existenčné riziká a vytvoriť menej krehkú civilizáciu. Tie musia byť ešte radikálnejšie. A na to potrebujeme infraštruktúru a komunity plné dôvery a energie venovať sa hlbokým štúdiám. 

Vízia Tatranského Tigra 3.0 je o zelených a modrých zónach a životaschopných komunitách s kryptoekonomikou, kde prevláda vysoká dôvera, sofistikované a zelené technológie, kde vznikajú svetové nápady, metakoncerty a dialógy v rámci globálne prepojených digitálnych miest. 

Ak vás zaujíma táto línia uvažovania, tak vám odporúčam moje nedávne články, kde sumarizujem myšlienky ľudí ako Balaji SrinivasanJordan Hall. Alebo článok, kde spájam myšlienky Nassima Taleba a Petra Thiela.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu